Tréneri tvrdia, že v ich časoch boli hravejší

Na časy, keď sme hrali s Julom v jednom mužstve, veľmi rád spomínam. Bolo nám fajn, spolu s ostatnými sme vytvorili výbornú partiu. Veľmi dobre sme si rozumeli, prakticky nám nič nechýbalo,“ lovil v pamäti Ladislav Spišiak. „S niektorými bývalými hráčmi som v kontakte viac, s inými menej. S Julom sa stretávame najmä počas našich vzájomných zápasov, ale aj na diaľku sledujem, ako sa mu darí,“ dodáva martinský kouč.

„V Turci som hral dva roky, vo vtedajšej Slovenskej národnej hokejovej lige sme v polovici osemdesiatych rokov pre Martin získali historické druhé miesto. Prial by som súčasným hráčom zažiť tú úžasnú atmosféru. Veľa sme sa nasmiali, po každom tréningu sme spolu niekde išli, samozrejme, že aj na pivo. Vždy sme sa mali o čom pozhovárať, nikdy sme sa nenudili. Ja viem, že v súčasnosti majú hráči iné možnosti, ako sme mali my, ale aj tak si myslím, že vtedy to obdobie bolo krajšie, ako je dnes,“ rozhovoril sa Július Penzeš.

Od trénera Dukly sme sa do-zvedeli, že jeho útok na trénin-goch najčastejšie hrával práve proti tomu, v ktorom bol okrem Laca Spišiaka aj Jaro Markovič a Marián Stanko. „Mali ste to vidieť, to boli zápasy. Doslova na život a na smrť,“ smeje sa Július Penzeš, ktorý najčastejšie nastupoval vo formácii s Milanom Bartoňom. „Prirodzene, že nechýbali aj „hecovačky“. Pamätám si, že nám raz povedali, aby sme sa dívali, ako nám strelia gól. Verte–neverte, vyšlo im to,“ smeje sa Julo Penzeš a dodáva.

„Boli sme hraví, hokejom sme sa bavili, to možno dnešným hráčom tak trochu chýba.“

(KP)