„Priznám sa, ani som ho po-
riadne nevidel. Strieľal som dosť z uhla, navyše puk sa mi ťažko spracovával. Dôležité je, že to tam padlo. Rovnakú hodnotu však mali aj dva góly predtým, pomohli nám k víťazstvu,“ povedal nám tesne po zápase Ivan Dornič.
Martinské víťazstvo sa nerodilo ľahko, vojaci po prvej tretine viedli. „Do zápasu sme vstupovali s jasným cieľom – vyhrať. Nič iné sme si ani nepripúšťali. Na druhej strane Trenčín nemal čo stratiť, takže nás neprekvapil jeho odpor. Dukla spočiatku pozorne vykrývala stredné pásmo, navyše strelila prvý gól a dostala sa do výhody. Cez prestávku sme si v kabíne pokojným hlasom povedali, že musíme viac pridať. V druhej tretine sme zvýšili tempo, hrali agresívnejšie, dostali sme súpera pod tlak. Rezultovali z toho tri góly, ktoré otočili nepriaznivý stav v náš prospech,“ vracia sa k stretnutiu Ivan Dornič, ktorý si myslí, že mužstvo je po troch
víťazstvách za sebou už z najhoršieho von. „Škoda, že nám jeden bodík ušiel, mohlo to byť ešte veselšie. Nedá sa ale povedať, že by sme na tom boli aj predtým vyslovene zle, ale predsa len prehry po samostatných nájazdoch vám na pohode nepridajú. Teraz sa naše sebavedomie vrátilo tam, kde má byť, a dúfam, že nám to takto čo najdlhšie vydrží.“
Mladý krídelník v súčasnosti hráva v útoku s ostrieľanými borcami – Jarom Törökom a Michalom Beranom. „Netajím, som veľmi rád, že môžem hrať s takými kvalitnými hráčmi. Dostávam sa častejšie na ľad, mám viac príležitosti ukázať, čo viem,“ pochvaľuje si 23-ročný Ivan Dornič.
(KP)