Pre niektorých rodičov je utrpenie, ak dieťa od nich žobroní psíka. Čo však v tom prípade, ak domov dovlečie plazy? Martin Ruttkay, 14-ročný Martinčan, ich označuje za domácich miláčikov už tretí rok. V detskej izbe chová v poradí už piateho hada – Agnešku z rodu veľhadov kráľovských. Na túto polmetrovú krásavicu si však dáva pozor. Jej predchodkyne užovky kalifornské či krolovky sa udusili v škárach v teráriu alebo mu ich zhltla mačka. Kto si dáva pozor na ne, sú rodičia a sestra. A tiež na dva chameleóny a osem obrovských pavúkov – vtáčkarov. Ak sú však v teráriu, neboja sa. Rodičia mu túto nevšednú záľubu ticho tolerujú a ani sestra nepiští. Dokonca si ich niekedy príde poobzerať. Ale keď mu znenazdajky ujdú, dvere na Martinovej izbe sa prísne zatvárajú a on musí obrátiť izbu hore nohami, kým svojich tulákov nenájde.
V Martinových dlaniach sa Agneška cíti ako doma. Hoci ho aj niekedy uhryzne, neznechutí ho to. Dokonca jej túži nájsť kamarátov. Akurát o čosi väčších a dlhších. Kto vie, či potom nebude táto krásavica trpieť komplexmi...
(MD)