Minulý týždeň odvysiela jedna súkromná televízia vo svojich hlavných správach informáciu o tom, ako v Martine 29-ročný muž údajne nakazil svojho mladistvého partnera smrteľným vírusom HIV. Bez mučenia sa priznám, že informácia nebola pre mňa nová a tak ma najskôr zamrzelo, že s tým nevyjdeme ako prví. Následne som svoje plytké úvahy potlačil a začal si uvedomovať závažnosť tejto správy. Hneď ma ako rodiča napadlo, že mám dvanásťročnú dcéru a mladistvý mal v tom čase len o tri roky viac ako ona. Možno som staromódny, ale už predstava , že pätnásťročné deti pohlavne žijú, je pre mňa dosť ťažko stráviteľná.
Zrejme budete som mnou súhlasiť, keď napíšem, že mladí ľudia by svoj voľný čas mohli vypĺňať aj zmysluplnejším spôsobom. Teraz si ale povedzme, prečo ho vypĺňajú tak, ako ho vypĺňajú. Väčšina z nás v tom má hneď jasno. Bez problémov odsúdi hriešnikov a dokonca aj vie, prečo sa to všetko stalo. Horšia situácia nastane ale vtedy, keď neúprosná ruka osudu zasiahne niekoho z našich blízkych. Situácia sa obráti o 180 stupňov a zrazu si nevieme vysvetliť, že sa také niečo vôbec mohlo stať. Dlho som rozmýšľal, prečo to takto funguje. Nič svetoborné ma nenapadlo, ale zistenie, že v dnešných časoch to v podstate ani inak fungovať nemôže, ma poriadne vystrašilo. Nik nemá na nikoho čas, stále sa niekto niekam ponáhľa a pomaly sa medzi sebou už nebudú poznať ani najbližší príbuzní. Smutné je, že tento fakt takmer nikoho nevzrušuje. Najhoršie na tom je to, že si vieme na našu ľahostajnosť vždy nájsť zdanlivo racionálnu výhovorku.
Veľmi by ma zaujímalo, ako by dopadla anketa, v ktorej by sa ľudí a zvlášť tých mladých pýtali, ako často sa cítia byť odstrčení. Nepreskákal som toho v živote až tak veľa, no trúfam si povedať, že naša ľahostajnosť v poslednom čase poriadne pokročila. Ak to takto pôjde ďalej, o chvíľu nás ani neťukne, keď éterom prebehne správa o tom, ako dospelý človek nakazil pohlavnou chorobou mladistvého chlapca. Mimochodom, čo mi vlastne ako prvé napadlo, keď som v správach zachytil informáciu o nakazenom Martinčanovi? ⋌ROMAN BREZNIAK
