Utorok, 20. október, 2020 | Meniny má VendelínKrížovkyKrížovky

Ak poslanci "zmrznú", súťaž bola zbytočná

GENERÁLNY RIADITEĽ Slovenskej národnej knižnice v Martine Dušan Katuščák bol členom medzinárodnej komisie, ktorá vyberala na Slovensku Európske hlavné mesto kultúry 2013. Hovoríme s ním o práci v nej a o posolstve, ktorá zo súťaže vyplynula pre Martin.

Boli ste jedným z členov medzinárodnej komisie pre výber Európskeho hlavného mesta kultúry 2013. Kto vás nominoval?
- Oslovil ma minister kultúry, predpokladám, že na návrh sekcie zahraničných stykov ministerstva, ktorá mala zostaviť hodnotiacu skupinu ľudí podľa inštrukcií Európskej komisie. Komisia bola trinásťčlenná, sedem členov bolo zo „starých“ štátov Európskej únie, šesť nás bolo zo Slovenska – všetko ľudia spojení svojou profesiou s kultúrou, reprezentujúci umenie, tradičnú kultúru, divadlo a národné inštitúcie.
S akými pocitmi ste prijali toto poverenie?
- Prijal som to ako šancu na novú skúsenosť. Prekvapením pre mňa toto poverenie nebolo, lebo niekoľkokrát do roka pracujem v rôznych komisiách doma i v zahraničí a viem, ako asi vnímajú „novú“ Európu v „starých“ členských krajinách a ako jej rozvojové trendy chcú formovať v „nových“ štátoch Únie. Agendu Európskeho hlavného mesta kultúry som poznal ešte z gréckeho Patrasu, podľa ich modelu sa mala pripravovať kandidatúra aj v Martine. Toto mesto som navštívil v delegácii ešte s bývalým primátorom Stanislavom Bernátom. Na tejto práci ma lákala predovšetkým možnosť spoznať projekty súťažiacich miest. Poznám slovenskú kultúru a jej smerovanie z oficiálnych dokumentov a konfrontácia s tým, čo viem, a s tým, čo pripravili jednotlivé mestá, bola v mnohom pre mňa zaujímavou skúsenosťou.
Dnes už to nie je tajnosť.Povedzte, ako pracovala medzinárodná komisia?
- V kompletnom zložení sme sa stretli dvakrát. Prvýkrát vtedy, keď sme vyberali mestá do druhého kola, a druhýkrát, keď sme vyberali víťaza. Medzitým sme komunikovali elektronicky, študovali kritériá a projekty. Mimochodom, kritériá boli veľmi presne sformulované, takže reprezentanti miest museli na ne veľmi jasne odpovedať. Dnes už možno povedať, že mnohé mestá neboli pripravené na konfrontáciu s európskymi kritériami. Viacerí napríklad za inovatívnosť v kultúre označili výstavbu nových objektov pre kultúru či rekonštrukciu starých. Ale, čo s nimi, ako ich budú financovať, akú náplň im dajú a či to nie je aktivita len pre tento projekt, to mnohokrát zostalo visieť ako otáznik. Niekedy sa v projektoch „narábalo“ s objektami, ktoré neboli majetkovo vysporiadané. Narábalo sa s infraštruktúrou, ktorá bola ešte len v plánoch, hovorilo sa o podujatiach, ale bez potrebného zázemia v doprave či ubytovaní a podobne. Na tieto okolnosti každého projektu sa pri posudzovaní prišlo.
Martin sa do druhého kola kandidatúry dostal. Znamená to, že v našej prezentácii bolo všetko v poriadku?
- Do druhého kola postúpili štyri mestá. Podľa pôvodného stanoviska komisie mali postúpiť tri mestá. Napokon komisia po diskusii rozhodla, že dá v druhom kole šancu štyrom mestám. Medzi ne sa dostal s dobrým projektom aj Martin. Martin má aj európsky, aj historický, aj kultúrny rozmer, čo sa uznalo, a navyše, Martin mal z hľadiska kultúry, podľa môjho názoru, naozaj dobrý projekt. To rozhodlo o jeho šanci zabojovať v druhom kole. Myslím si, že to bolo dobré rozhodnutie, lebo umožnilo vo všetkých štyroch postupujúcich mestách sadnúť si opäť k práci, zostaviť autorské tímy, dopracovať projekty a zamyslieť sa nad pozíciou kultúry napríklad v mestských rozpočtoch, v podnikateľských kruhoch, vo verejnosti s ambíciou dať jej také miesto, aké jej v rozvojových trendoch týchto miest patrí.
Hovoríte, že Martin mal najlepší projekt z hľadiska prezentácie a vízie kultúry. Bol to len váš názor?
- Určite nie. Aj iní členovia komisie to otvorene povedali. Martin oproti prvej prezentácii urobil veľký pokrok. Ľudia, ktorí na projekte pracovali, skoncipovali pre mesto vďaka súťaži, komplexnú stratégiu kultúry s inovatívnym pohľadom na kultúrnu politiku mesta. V Martine už po tejto súťaži nebude možné povedať, že nevie, čo má v kultúre robiť. Ak by si to na radnici a v poslaneckom zbore osvojili, a isto to aj urobia, pomohlo by to rozvoju mesta a sčasti i regiónu. Pre komisiu, ale dnes nám to už aj súťaž potvrdila, že pre rozvoj mesta vôbec, nie sú dôležité historické kritériá či zásluhy. Dôležité je to, ako sa mesto vie pozrieť dopredu a čo pre cieľ, ktorý vidí, dokáže urobiť.
Prečo Košice vyhrali a prečo Martin prehral?
- Domnievam sa, že, okrem iného, prevážil fakt, že Košice a Prešov sú na hranici „šengenu“, čo je hranica medzi Európskou úniou a zvyškom Európy. Konfrontovať tieto mestá s vyspelejšou časťou Európskej únie bude aj o päť rokov veľmi zaujímavé. A potom – za Košice hovorila aj vybudovaná infraštruktúra, letecké prepojenie, možnosti ubytovania, servis služieb pre tisíce návštevníkov, nadšenie občanov miest pre projekt a podobne. Pri všetkej úcte, toto Martin nemá. A hoci, povedzme, v budúcnosti to môže mať, teraz na Košice z tohto hľadiska nemalo žiadne súťažiace mesto. Košice mali tiež podporu zo strany mesta, podnikateľskej sféry, na projekte tu pracoval vysoko profesionalizovaný tím, každý jeho člen hovoril perfektne po anglicky. Tí ľudia vedeli, na čo sa vo vyspelej Európe kladie dôraz a perfektne sa na to pripravili.
A Martin? Prečo podľa vás v súťaži prehral? A vôbec, je to prehra?
-Vynikajúci martinský projekt bol dielom skôr nadšencov ako profesionálov. Urobili perfektnú prácu, ale v konfrontácii s víťazom to nestačilo. O víťazovi napokon nerozhodovala slovenská časť komisie, ale európska časť. A tá nepotrebovala experiment. Stavila na istotu, ktorú predstavujú z európskeho pohľadu Košice. Košice sú už dávno európskym mestom, kým Martin je slovenským mestom s európskym potenciálom. Je v tom rozdiel. Ukázalo sa, že na pozícii víťaza o titul Európske hlavné mesto kultúry chce Únia mať mesto, ktoré nemusí reprezentovať národnú kultúru tej-ktorej krajiny, ale ktoré sa už dnes podobá na iné európske mestá. Osobne nie som stotožnený s takýmto prístupom, ale rozhodnutie komisie rešpektujem.
Časť martinskej verejnosti hodnotí našu účasť v súťaži ako dobrú skúsenosť s možnosťou zúročenia, časť je skeptická. Vraj výsledok sa dal tušiť. Ako to vnímate vy?
- Martin urobil veľmi dobre, že do toho išiel. To rozhodnutie bolo správne a po prvom kole, v ktorom bolo mesto úspešné, to už ani nebolo možné vzdať. Pozitívom celého procesu kandidatúry bolo najmä to, že sa v tomto meste skoncentroval v príprave projektu intelekt kvalitných ľudí, ktorým na Martine z rôznych dôvodov i hľadísk záleží.
Zhrňme to. Martin má stratégiu kultúry, má v nej skoncentrované operatívne plány. Čo s tým? Čo by bolo treba podľa vás urobiť, aby mesto nestratilo dych?
-Faktom je, že mesto má projekt, aký by mu mohli iné mestá závidieť. Má teda zásobáreň myšlienok na čiastkové projekty. Dnes je šanca získať na ne financie z rôznych zdrojov. Či už sú to prostriedky z programu regionálneho rozvoja, z výskumu, z cezhraničnej spolupráce, z ministerstiev či z iných zdrojov. No dôležité je predovšetkým to, aby si túto stratégiu osvojilo mesto – radnica, poslanci a občania Martina. Treba stanoviť priority, treba posúdiť reálnosť niektorých plánov uvedených v projekte. Niektorých sa treba vzdať v prospech iných, lebo tu už nepôjde o súťaž, ale o to, na čo máme a čo uživíme. Najviac však záleží na tom, ako sa ku kultúre a jej potrebám z hľadiska rozvoja mesta postavia poslanci a radnica, a aké budú kompetencie a kvalita ľudí, ktorí pripravia čiastkové projekty. To je kľúčové, lebo ani počas súťaže nebol zo strany poslaneckého zboru vyvíjaný tlak na lepšie financovanie kultúry. Z rozpočtu uvoľnil len o niečo málo viac financií ako v bežnom roku. Ak sa to nezmení, tak sme naozaj súťažili zbytočne. Ja však v zmenu verím.
VIERA LEGERSKÁ

Skryť Vypnúť reklamu

D. KATUŠČÁK
Doc. PhDr. Dušan Katuščák, PhD. (62). Narodil sa v Bratislave, od roku 1961 žije v Martine. Vyštudoval slovenský a francúzsky jazyk, tri roky učil v ZŠ Gorkého v Martine, od roku 1968 sa na rôznych pracoviskách venoval stratégii slovenských knižníc, informatizácii knižníc a formovaniu znalostnej spoločnosti. V súčasnosti pôsobí vo funkcii generálneho riaditeľa Slovenskej národnej knižnice v Martine. Na Žilinskej univerzite založil študijný program knižničná a informačná veda, ktorú aj prednáša. Je autorom príručky Ako písať záverečné a kvalifikačné práce a autorom viacerých odborných prác venovaných knižničnej vede. V minulom roku mu udelili Cenu mesta Martin.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  2. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  3. Home (ale aj) Office
  4. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  5. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  6. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  7. Zelená Bratislava
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Znečistenie riek už možno nebude možné zastaviť
  10. Záujem o akcie Pilulky prekonal naše očakávania
  1. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  2. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  3. Zelená Bratislava
  4. Ruža zmeny
  5. Úpravy automobilov pre ZŤP
  6. No Finish Line v Bratislave sa presúva do virtuálneho priestoru
  7. Mladí ľudia vstupujú do druhého piliera už aj cez internet
  8. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové
  9. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  10. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 27 562
  2. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 23 432
  3. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 16 158
  4. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 13 869
  5. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 13 592
  6. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 10 355
  7. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 791
  8. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 140
  9. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 8 939
  10. Budúcnosť v digitále je plná žien. V čom majú pred mužmi navrch? 8 612
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Prezidentka Zuzana Čaputová v Martine, vyjadrila sa aj k celoplošnému testovaniu

So zdravotným personálom nemocnice sa rozprávala o tom, ako zvládajú nápor nových pacientov nakazených ochorením Covid –19, ale aj o tom, či sú personálne i lôžkové kapacity nemocnice dostačujúce.

Prezidentka Zuzana Čaputová dnes v Martine poďakovala všetkým lekárom aj zdravotníckemu personálu.

Biatlonistom sa vrchol letnej sezóny vydaril

Letná biatlonová sezóna vyvrcholila v Revúcej majstrovstvami Slovenska. Darilo sa aj Martinčanom.

Martinčanom sa na slovenskom šampionáte v letnom biatlone darilo.

ONLINE DISKUSIA: Môže byť Žilina moderné a životaschopné mesto?

Ako dostať Žilinu na mapu moderných miest? Má krajské mesto priestor na rozširovanie? Aj tieto témy odznejú v LIVE diskusii už v stredu o 9. hodine na FB Žilina na Facebooku.

Ilustračné foto.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Najviac nakazených pribudlo v Košiciach a v okrese Čadca

Nedeľňajší rekord sa vyšplhal na číslo 860.

V Nitre pribudli hospitalizovaní aj mŕtvi. Ohniská na Borovej stráži polícia

Viac ako dve tretiny reprofilizovaných lôžok pre COVID pacientov sú obsadené. Vytvoria ďalšie.

Nedeľný rekord. V Trenčianskom kraji pribudlo 104 pozitívne testovaných

Laboratóriá na Slovensku otestovali 5 025 vzoriek, celkový počet pozitívnych bol 860.

KORONAVÍRUS: Žilina hlási menej nakazených, Čadca medzi najhoršími

V nemocniciach je hospitalizovaných 638 pacientov.

Už ste čítali?