Stres je potrebný
Stres je pôsobenie vonkajších alebo vnútorných činiteľov, pri ktorom musí organizmus vyvinúť zvýšené úsilie, aby sa so situáciou vyrovnal. Každý z nás má proti nemu inú mieru odolnosti. Stresy sú v určitej miere potrebné, aby sme sa naučili reagovať na rôzne životné situácie. Nadmerné alebo dlhodobé pôsobenie stresu však organizmus vyčerpáva.
Stres môže byť záporný, tzv. distres, ako napríklad: úmrtie blízkej osoby, živelná pohroma, choroba, disharmónia v partnerskom vzťahu alebo nadmerná pracovná záťaž v zamestnaní. Pozitívne stresy, tzv. eustresy, sú napríklad: výhra, nadviazanie nového vzťahu, nečakaný úspech. Pozitívny stres zvyčajne zlepšuje výkon, zvyšuje našu tvorivosť a stojí za naším uspokojením z dobre vykonanej práce. No aj tento druh stresu môže byť pre organizmus záťažou a môže mať aj negatívny dopad na organizmus - naprí-klad môže privodiť infarkt.
Pri dlhodobo trvajúcom strese môže dôjsť k vyčerpaniu obranných síl organizmu, ba až k úmrtiu. Keďže stresy sú bežnou súčasťou života a sprevádzajú nás od kolísky až do nášho posledného dychu, nedá sa im vyhnúť. Dokonca sú potrebné, aby sme získali psychickú odolnosť. Pri každom nadmernom strese, keď človek cíti, že sám na jeho zvládnutie už nemá síl, treba vyhľadať psychológa alebo psychiatra.
Ak sa cítime štvaní a uštvaní, mali by sme prehodnotiť situáciu, uvedomiť si, čo nás do nej dohnalo a v rámci možnosti sa stresom vyhnúť alebo ich obmedziť, prípadne sa aspoň pokúsiť v rámci možností ich regulovať. V niektorých prípadoch to môže byť ťažké až nemožné, na-príklad pri ťažkej chorobe alebo pri živelnej po-hrome. Rovnako je to v prípade problematických partnerských vzťahov, kde sa vyskytuje týranie.
Takže - ak sa nachádzate v silnom alebo dlhodobom strese, treba ho riešiť, kým máte na to ešte dostatok síl, teda skôr ako prepuknú telesné alebo psychické choroby. Čo sa týka týraných žien, zneužívaných detí či rukojemníkov môže dôjsť k rozvoju tzv. naučenej bezmocnosti - obeť vo svojom dlhodobo beznádejnom položení rezignuje a stáva sa pasívnou.
Špecifickým stresom je chcený, úmyselne vyvolaný stres, keď človek zámerne vytvára stresovú situáciu, po ktorej nasleduje uvoľnenie (napríklad adrenalínové športy).
Odolnosť voči stresu je prísne individuálna. No je dobré, ak sa naučíme rozpoznať hranicu, po ktorú je pre nás stres ešte únosný. A to nemusí byť jednoduché.
Fakty
n V roku 1970 sa uskutočnil výskum na meranie stresových situácií. Holmes a Rache zoradili stresy podľa náročnosti ich zvládnutia a priradili im číselné hodnoty. Najvyššia hodnota vypovedá o najvyššej možnej záťaži stresovej situácie.
n Rebríček stresorov: smrť manžela/ky 100, rozvod 73, rozpad manželstva 65, väzenie 63, smrť blízkeho člena rodiny 63, ľahšia choroba 53, svadba 50, strata zamestnania 47, odchod do dôchodku 45, choroba blízkej osoby 44, tehotenstvo 40, narodenie dieťaťa 39, zníženie príjmov 38, smrť priateľa 37, zmena zamestnania 36, manželský spor 36, odchod dieťaťa z domu 29, konflikt so svokrou 29, nové zamestnanie 28, konflikt s nadriadeným 23, zmena bydliska 20, zmena rytmu spánku 15, dopravný priestupok 10.
n V bežnom živote sa však stáva, že človek musí prekonávať viacero stresových situácií naraz. V tomto prípade sa číselné hodnoty jednotlivých položiek sčítavajú. Ak je skóre u osoby vyššie ako 100, človek prestáva zvládať túto záťaž a mal by vyhľadať pomoc.