Od jej podpisu uplynulo 90 rokov. Iróniou osudu je, že štát, ktorý vtedy na troskách Rakúska – Uhorska vznikol, už viac ako 15 rokov neexistuje.
Pre Slovákov ale znamenal veľa. A to i napriek tomu, že v spoločnom súžití s Čechmi sa objavili aj problémy, ktoré nakoniec vyvrcholili rozchodom. Otvorene si však treba priznať, že bez vzniku Československa, by sotva niekedy vzniklo samostatné a demokratické Slovensko.
Je to možno paradox, ale útek zo spoločnej domácnosti obidvom bratom pomohol. Ten starší si už nemyslí, že na toho mladšieho dopláca, na druhej strane mladší už nemá pocit, že ho ten starší vo všetkom obmedzuje. Bratia v súčasnosti medzi sebou veľmi dobre vychádzajú, sily a svaly napínajú iba pri vzájomných športových zápoleniach. Možno povedať, že Česi majú radi Slovákov a Slováci Čechov.
Smutné však je, že na Slovensku si význam 28., či 30. októbra roku 1918 uvedomuje čoraz menej ľudí. V poslednom čase nám výročia akosi vo všeobecnosti nič nehovoria. Niekedy ich prejdeme bez mihnutia oka, vnímame ich len okrajovo. Je to škoda. Oberáme sa tak o poznanie minulosti, na ktorej sa dá stavať aj budúcnosť.
Chyba je však aj v politikoch. Slovenská reprezentácia sa po roku 1993, najmä v čase Mečiarovych vlád, stavala k výročiu vzniku ČSR vlažne, 28. či 30. október si pripomíname len ako pamätný deň. Nečudujme sa potom bežným ľuďom, že k týmto dňom nič zvláštne necítia.
Aby sme si rozumeli. Nikto nežiada okázalé oslavy. Ale malo by nám záležať na našej histórii, bez ktorej by sme sa len ťažko dočkali súčasnosti. Vo štvrtok sa nám to v Martine podarilo. Slovensko si dôstojne pripomenulo Martinskú deklaráciu a vznik Československa. Treba už len dodať, že by sa tak nemalo diať iba pri okrúhlych výročiach.
ROMAN KOPKA