VODIČI záchranky SÚ ŠŤASTNÍ, ŽE CESTU k pacientovi VôBEC PREŽIJÚ
všetko.
Dnes na území regiónu pôsobia dvaja poskytovatelia záchrannej zdravotnej služby, a to akciová spoločnosť Falck Záchranná a Martinská fakultná nemocnica. V meste Martin sú tri posádky, štvrtá je v Turčianskych Tepli-ciach a ďalšia v Kraľovanoch, táto zasahuje aj v okresoch Dolný Kubín a Ružomberok.
Dostupnosť
do pätnásť minút
Dve posádky rýchlej lekárskej pomoci v Martine a jedna v T. Tepliciach tvoria vždy lekár so záchranárom a vodičom, jedna martinská a spomínaná kraľovianska funguje bez lekára, len so záchranárom a vodičom. Sanitky bez lekára sú rovnako stopercentne vybavené liekmi, zdravotníckym materiálom a špeciálnymi prístrojmi. Posádky tvoria profesionálni záchranári a vodiči, ktorí zväčša chodia k ľahším prípadom, ale v prípade nevyhnutnosti i k závažnejším, pričom môžu kedykoľvek konzultovať lekára alebo si privolať posádku s lekárom. O tom, aká posádka príde k prípadu, rozhoduje krajské operačné stredisko. Celá činnosť záchrannej služby je presne stanovená príslušnou vyhláškou ministerstva zdravotníctva a prísne kontrolovaná. Podrobnosti nám ozrejmila regionálna riaditeľka záchrannej zdravotnej služby Falck Záchranná Martin Monika Droppová.
„Verejnosť bude asi najviac zaujímať, ako rýchlo sme schopní doraziť k prípadu. Zákon ukladá, že najneskôr do jednej minúty od prebrania výzvy musíme vyštartovať. Ministerstvo zdravotníctva sa síce usilovalo vytvoriť sieť staníc záchrannej zdravotnej služby na Slovensku tak, aby bola dostupnosť posádky do pätnástich minút, avšak zákonom nie je daný žiadny časový limit na dojazd.“
Po novom sa dovoláte
do Žiliny
Spomínaná reforma prebudovala aj celý systém tiesňového volania. Zanikli všetky okresné dispečingy a v každom kraji
vzniklo jedno centrálne Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby.
Monika Droppová: „Ak dnes v našom kraji vytočíte čísla 155 alebo 112, tak sa dovoláte na krajské operačné stredisko do Žiliny. Pri telefonáte hrá kľúčovú úlohu okrem podrobného opisu udalosti, príčiny žiadosti o pomoc, aj presné zadanie adresy, prípadne aj udanie orientačných bodov. Je dobre, ak posádku niekto čaká, napríklad pred domom alebo na križovatke. Operačné stredisko monitoruje prostredníctvom modernej techniky každé naše vozidlo. Na krajskom operačnom stredisku okamžite vedia, či sme do minúty vyrazili a vedia aj to, akou trasou a ako rýchlo posádka dorazila na miesto. Ľudia majú často pocit, že nám cesta trvala príliš dlho. Ak potrebuje blízky človek pomoc, sekundy sa zdajú volajúcemu ako minúty, to je však subjektívny faktor. Druhý a oveľa závažnejší je samotná jazda vozidla záchrannej zdravotnej služby. Okrem kvality ciest, poveternostných vplyvov a podobne sa na čase, v ktorom dôjdeme na miesto udalosti, podieľajú aj ostatní účastníci cestnej premávky. O nepozornosti, arogancie a drzosti niektorých by vedeli vodiči záchrannej zdravotnej služby dlho rozprávať. Vodič vozidla ZZS síce musí ísť rýchlo, ale najmä bezpečne. Má síce právo prednosti v jazde, avšak nie absolútne. Niekedy sa stane, že dorazíme vďaka „tiež vodičom“ o minútku neskoršie, ale všetci z posádky sú šťastní, že prežili cestu.“
Za pohodlie jedných môžu platiť životom iní
Martinská posádka Falck Záchranná má približne 200 výjazdov mesačne. Ako tvrdí Monika Droppová, nie všetky výjazdy si vyžadujú pomoc záchrannej zdravotnej služby.
„Nájdu sa ľudia, ktorí zneužívajú situáciu a radšej zavolajú bezplatnú záchranku a nejdú na pohotovosť, za ktorú by museli zaplatiť. Lekár ZZS nemá možnosť predpísať napríklad antibiotiká, vo výbave má veci na život zachraňujúce úkony, lieky na resustitáciu, vysoký tlak a podobne. Krivka neopodstatnených výjazdov a zneužití má stále stúpajúci trend. To určite nie je dobré znamenie, pretože za pohodlie iných, môže zaplatiť človek, ktorý naozaj potreboval pomoc.“
O tom, že ľudia vedia byť po-
riadne nepríjemní, sa záchranári presviedčajú dosť často.
„V Sučanoch nedávno skolabovala na autobusovej zástavke mladá žena. Keď na miesto prišlo naše vozidlo, jeden z prítomných začal členov posádky slovne napádať. Tvrdil, že im cesta trvala dvadsať minút, pričom my môžeme jednoznačne preukázať, že do Sučian sme prišli za jedenásť minút. Samo-zrejme, nezabudol pripomenúť, že záchranári žijú z jeho daní a svoj plat si nezaslúžia, lebo im všetko trvá strašne dlho. Podobné komentáre dokážu rozhádzať aj silné nátury. No aj po takomto privítaní sa zdravotník musí plne sústrediť na prácu i keď ho to poriadne znechutí. Navyše, mnohí si myslia, že sme platení podľa toho, koľko výjazdov vykonáme. My však dostávame mesačný paušál, nezávislý od počtu výjazdov. O tom, kam a kedy ideme, rozhoduje Krajské operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby v Žiline. Žiadny jeho pokyn nesmieme odmietnuť,“ konštatuje regio-nálna riaditeľka.
Našťastie negatívne skúsenosti sú stále skôr výnimkou. Väčšina volajúcich sú ľudia, ktorí si prácu záchranárov vážia.
„Najväčšou odmenou pre každého záchranára je to, keď vidí, že pacientovi sa zlepšil jeho zdravotný stav a je spokojný s profesionálnym prístupom a so správaním sa záchranárov,“ uzatvára Monika Droppová.
ROMAN BREZNIAK