Rozhodol som sa osloviť obecné úrady v okrese Martin, Turčianske Teplice, Žilina, Ružomberok a Dolný Kubín s ponukou na uskutočnenie literárnych večerov, spojenia autorského čítania s rozprávaním o literatúre v širšom spoločenskom kontexte.
Aby som doplnil aj čísla, bolo odoslaných asi 50 ponúk mailom priamo starostom, alebo do mailových schránok obecných úradov. Stav, aký je v spoločnosti, ako všetci lamentujú , že deti nečítajú, nevedia sa vyjadrovať, ich jazyk sa zjednodušuje a hrubne, absolventi škôl majú príšerný jazykový prejav... - tieto veci ma trápia už dosť dlho a pretože som sa cítil už dosť silný vzhľadom na referencie z môjho literárneho života, rozhodol som sa niečo s tým urobiť. Za takýto večer som si zažiadal minimálny honorár, ktorý by vykryl hlavne cestovné náklady.
Jedno som vedel naisto. Na takéto akcie nechodí veľa ľudí, možno desať – pätnásť, ale mal som čítania aj pred stopäťdesiatimi. Pravidelne takéto čítania robím v jedných kúpeľoch, kde býva účasť viac ako slušná. Program trvá asi dve hodiny, je interaktívny, veď má v prvom rade poslúžiť propagácii literatúry a slovenského jazyka. Výťažok zo vstupného, ak by nejaké bolo, by pripadol obecnému úradu. No a na záver som poprosil pánov starostov alebo ich obecných kultúrnych činovníkov o ich stanovisko s tým, že aj slovo nie znamená odpoveď, ale ak by mi povedali aj príčiny, aspoň budem môcť hľadať nejaké iné spôsoby či riešenia a ponuku modifikovať.
No a na záver, čo myslíte, koľko odpovedí takých či onakých som dostal?
Aj keď som nemal veľké oči, aspoň niečo som očakával. Odpoveď neprišla ŽIADNA. Pochopil som: Mapa kultúry v našich obciach je prázdna. Možno práve zásluhou ľudí na obecných úradoch, pre ktorých je jednoduchšie neurobiť nič a radšej neodpovedať, aby nebodaj nedošlo k nejakému dialógu, kde by im argumenty rýchlo vyschli.
Možno práve títo ľudia zobrali šancu hŕstke svojich spoluobčanov, ktorí by o takéto podujatia stáli, ale nikdy sa o nich nedozvedia. A tým ostatným zase zobrali možnosť výberu, alternatívy a to je pri príleve síce atraktívnych, komerčne úspešných programov, bohužiaľ s pochybnou hodnotou a slabou umeleckou výpoveďou, takmer národná katastrofa.
JÁN CÍGER