16. november 1989
V tento deň slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, na ktorej sa zúčastnilo asi 300 osôb. Miestom stretnutia bolo dnešné Hodžovo námestie(vtedy Mierové), potom protestný sprievod pokračoval na Námestie SNP a k vtedajšiemu ministerstvu školstva. Demonštrácia plynulo prerástla do verejnej diskusie na Hviezdoslavovom námestí, kde sa dav študentov postupne rozišiel. Oficiálnym cieľom bol protest proti vtedajšiemu návrhu vysokoškolského zákona a za akademické slobody.
17. november 1989
V piatok 17. novembra sa na Albertově v Prahe zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na pamiatku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939. Stretnutie zorganizoval Socialistický zväz mládeže. Po skončení oficiálnej časti sa dav neplánovane vydal do centra mesta. Na Národní třídě bola demonštrácia natlačená do úzkeho priestoru a rozohnaná políciou, ktorá časť demonštrantov zbila obuškami.
18. november 1989
Po udalostiach predchádzajúceho dňa sa v divadlách a na vysokých školách začali organizovať štrajkové výbory požadujúce vyšetrenie a potrestanie osôb zodpovedných za brutálny zásah, hlavne keď sa rozšírila fáma o tom, že pri zásahu údajne zomrel študent Martin Šmíd. Cez víkend chodili ľudia zapaľovať sviečky na Národní třídu.
19. november 1989
V pražskom Činohernom klube bolo založené Občianske fórum.
20. november 1989
Od pondelka 20. novembra sa každý deň konali pokojné demonštrácie. V ten deň prinieslo prvé tlačené necenzurované informácie oficiálne Svobodné slovo (noviny československej strany socialistickej)
25. november 1989
Prezident republiky Gustáv Husák udelil amnestiu siedmim politickým väzňom – Jánovi Čarnogurskému, Miroslavovi Kusému, Jiřímu Rumlovi, Petrovi Uhlovi, Rudolfovi Zemanovi, Ivanovi Jirousovi a Ivanovi Polanskému. V Prahe demonštrovalo okolo 750 000 ľudí, deň predtým ich bolo okolo pol milióna.
27. november 1989
Dvojhodinový generálny štrajk. Pod tlakom demonštrácií a rozpadu ostatných komunistických režimov sa ocitla i Komunistická strana Československa. Rastúca nespokojnosť občanov prispela k jej rozhodnutiu vzdať sa mocenského monopolu. Po generálnom štrajku odstúpilo vedenie KSČ a za generálneho tajomníka bol zvolený Karel Urbánek.
28. november 1989
Začali sa rozhovory medzi československou vládou na čele s predsedom vlády Ladislavom Adamcom a Občianskym fórom na čele s Václavom Havlom. Strany sa dohodli na zrušení článku ústavy o vedúcej úlohe strany a dohodli sa na novom zložení vlády, v ktorej však mali komunisti väčšinu. Proti tomu však ulica protestovala, a tak Adamec rezignoval na zostavenie novej vlády. Gustáv Husák poveril rokovaniami o zostavení vlády Mariána Čalfu.
10. december 1989
Gustáv Husák vymenoval novú vládu národného porozumenia, v ktorej bol pomer 10 komunistov a 11 nekomunistov. Po vymenovaní vlády Gustáv Husák podal demisiu.
28. december 1989
Za predsedu Federálneho zhromaždenia bol zvolený Alexander Dubček.
29. december 1989
Za prezidenta Československej socialistickej republiky bol zvolený Václav Havel.
(KP,
ZDROJ: WIKIPÉDIA)