Nedeľa, 17. február, 2019 | Meniny má Miloslava

DNI SVÄTÉHO MARTINA - OCENENIE OSOBNOSTÍ

Vo svetlých kapitolách mesta
 AJ TOHTOROČNÉ DNI SV. MARTINA boli príležitosťou na slávnostné odovzdávanie ocenení občanom mesta, kto-
rí sa svojím pracovným a tvorivým životom a osobnými postojmi pri-
činili o jeho rozvoj, šírenie dobrého mena a prospech všetkých ob-
čanov. Slávnostný ceremoniál odovzdávania Čestného občianstva mesta, Ceny mesta, Ceny primátora a Ceny dobrovoľníka sa uskutočnil v priestoroch Štúdia Slovenského komorného divadla podvečer 7. novembra 2008. Odovzdali ich primátor mesta Andrej Hrnčiar, viceprimátor Milan Malík a prednostka mestského úradu Katarína Katinová. Na slávnostnom ceremoniáli boli prítomní poslanci martinského mestského zastupiteľstva a hostia z holandského Hoogeveenu a srbského Báčskeho Petrovca.
ČESTNÉ OBČIANSTVO MESTA MARTIN
Ivan Kadlečík, literárny vedec, básnik, esejista a disident
Narodil sa 8.apríla 1938 v Modre v rodine evanjelického farára. Do Martina sa presťahoval
v roku 1968, v rokoch 1968 – 1970 bol šéfredaktorom kultúrneho dvojtýždenníka Matičné čítanie, od roku 1970 pracoval v Biografickom ústave Matice slovenskej. Pre politické po-stoje, vyslovované najmä v publicistickej tvorbe, ho roku 1971 zo zamestnania prepustili, vylúčili zo Zväzu slovenských spisovateľov a počas celého obdobia normalizácie nemohol publikovať. Roku 1977 sa presťahoval do Pukanca, kde pracoval ako vedúci v predajni Slovenskej knihy. V rokoch 1982 – 1990 pôsobil aj ako organista v evanjelickom kostole. Od roku 1990 je zamestnaný v Ústave slovenskej literatúry SAV v Bratislave. Od mája 2004 je členom korešpondentom literárnej sekcie Bavorskej akadémie krásnych umení. Ženatý je s maželkou Ivou a má štyri deti. Počas svojho života získal niekoľko ocenení, k najvýznamnejším patrí Cena Dominika Tatarku za knihu Hlavolamy (1995), Cena ministra kultúry Slovenskej republiky za rok 2002 Rad Ľudovíta Štúra II. triedy (2003).
Počas Martinskej literárnej jari 2008, každoročne organizovanej Slovenskou národnou knižnicou a mestom Martin, sa uskutočnila slávnostná prezentácia jeho najnovšej knihy s názvom DNES, ktorá bola taktiež oslavou jeho tohtoročného životného jubilea.

CENA MESTA MARTIN
Adolf Scherer, renomovaný
futbalista a tréner
Jeden z najúspešnejších
strelcov v histórii slovenského a československého futbalu
Narodil sa 5. mája 1938 v Priekope. Futbalový talent zdedil po otcovi, chýrnom futbalistovi v dedine, a vo vrcholovom futbale ho ešte zdokonalil. Stal sa jedným z najuznávanejších kanonierov u nás. Hral za Vrútky, Martin, Červenú hviezdu Bratislava, Lokomotívu Košice, VSS Košice, Olympique Nimes, Avignon, Martin, s aktívnou činnosťou skončil ako 50-ročný v nižších súťažiach vo Francúzsku a pokračoval ako tréner. Medzi jeho najväčšie úspechy patrí strieborná medaila z MS 1962 v Čile a titul majstra Československa s ČH Bratislava v roku 1959. V reprezentačnom drese Československa odohral 36 zápasov a strelil 22 gólov. V najvyššej československej súťaži nastrieľal za ČH Bratislava a za košické mužstvá Lokomotívu a VSS 128 gólov, v ročníku 1961/62 sa s 24 presnými zásahmi stal kráľom ligových kanonierov a na dlhých 26 rokov to bol československý rekord. Patrí do Klubu stovkárov, má odznak s číslom 37, keď nastrieľal 128 gólov. Adolf (Dolfi) Scherer sa vedel oprieť v správnej polohe do lopty, dokázal páliť priamo priehlavkom, halfvolejom, jeho strely mali úžasnú rýchlosť. Jeho prednosťou bola tvrdá strela spôsobom, aký už dnešní kanonieri ani neovládajú. Je ženatý, prvá manželka Matilda, deti Ingrid (48) a Vladimír (47), druhá manželka Nadia, deti Anne (33) a Rudoph (28). Žije vo francúzskom Nimes – St. Giles.


CENA MESTA MARTIN
Július Korostelev,
medzinárodne uznávaný
futbalista a futbalový tréner

Narodil sa 19. júna 1923 v Martine, no po otcovi kolovala v ňom ruská krv. S futbalom začal v Martine, počas 2.svetovej vojny si v jeho drese zahral aj najvyššiu súťaž. V roku 1945 sa stal hráčom ŠK Bratislava. So 17 gólmi bol najlepším
strelcom mužstva. Jim Šťastný, majster trénerského remesla, ale aj vtipných prezývok, mu začal hovoriť Kloki. Vraj preto, lebo beh Júliusa Ko-rosteleva pripomínal cval klokanov. Keď to Kloki na ľavom krídle „rozbalil“, málokto jeho dlhočizným krokom stačil. Ešte viac sa však súperi báli jeho ľavačky. Tá vedela s loptou všetko. Kľučkovať, prihrávať, páliť. Chcelo ho Derby County, ktorému dal parádny gól do šibenice, no Angličanov predbehol taliansky obchodník s cibuľou Angelo Foresto, jeden z vtedajších mecénov Juventusu. Presvedčil vedenie klubu, aby Korostelevovi s listom poslali zároveň aj zmluvu nachystanú na podpis. Na jeseň roku 1946 odišiel do Juventusu. Posila zo Slovenska v tridsiatich zápasoch v čierno-bielom pruhovanom drese strelila pätnásť gólov a fanúšikovia si ťukali prstom na čelo, keď po sezóne bossovia klubu pustili druhého najlepšieho strelca mužstva do Bergama. Napriek tomu na Juventus nikdy nezanevrel, ba na začiatku šesťdesiatych rokov mu pomáhal v role asistenta trénera. Doživotne mal nárok na dve vstupenky na každý zápas, ale v posledných rokoch svojho života na Juventus nechodil, pretože mu následkom Bürgerovej choroby museli amputovať nohu. Napriek tomu žil plnohodnotným a aktívnym životom. Na Slovensko však už nepríde. Július „Julio“ Korostelev, hovoriaci aj po 60 rokoch života v Taliansku vzorovo spisovnou slovenčinou, pred dvoma rokmi v Turíne vo veku 83 rokov zomrel.
CENA PRIMÁTORA
Ján Kožuch, herec Slovenského komorného divadla v Martine
Ján Kožuch sa narodil 14.júna 1948 v obci Neded, okr. Galanta. Bol členom Bábkového divadla v Nitre, Krajského bábkového divadla v Banskej Bystrici a od roku 1982 je členom umeleckého súboru Slovenského komorného divadla v Martine. Patrí už viac ako dvadsaťpäť rokov k protagonistom martinského herec-kého súboru. Najplodnejším a zároveň najúspešnejším obdobím Kožuchovej tvorby boli deväťdesiate roky. Po veľkom úspechu banskobystrickej inscenácie Dojímate ma veľmi, kde v hlavnej úlohe stvárnil Dominika Tatarku, prišlo významné Kožuchovo obdobie v martinskom divadle. Stvárnil plejádu charakterových postáv. Spomenúť treba najvýznamnejšie: Janko Kráľ v inscenácii Divný Janko, Popriščin v Bláznových zápiskoch, Tobor v Zámke škripí, Paľo Ročko v Skone Paľa Ročku či Ľudovít Štúr v inscenácii Príď kráľovstvo Tvoje, za ktoré dostal roku 1996 najvýznamnejšie divadelné ocenenie Dosky 1996. V súčasnosti patrí Ján Kožuch i naďalej medzi najvýznamnejšie osobnosti SKD. V aktuálnom repertoári stvárňuje Baltazára Slivku v Čaji u pána senátora, Stomila v Tangu, Hachamela v Anjeloch všedného dňa, Matveja Semionoviča Šabeľského v Ivanovovi, Bohuša v inscenácii Staré lásky. Umelecky významnou etapou tvorby Jána Kožucha je i jeho spolupráca s inými divadlami: Divadlo Astorka - Korzo 90, kde stvárnil postavu Jula v Polákovych Kentauroch alebo DAB Nitra - postava Lízala v Mariši bratov Mrštíkovcov, Mestské divadlo Žilina - postava Ondreja v Stodolovej Bačovej žene, Bábkové divadlo Na rázcestí z Banskej Bystrice - hosťovanie v Ditteho hre Restart Frankenstein.
Ján Kožuch patrí k pilierom súčasného Slovenského komorného divadla. Jeho postavy sú diváckym zážitkom, jeho prístup k hereckej profesii príkladom. Divadlo je najdôležitejšou súčasťou jeho života.
Ing. Miroslav Santus,
zakladateľ internetového
obchodu
Ján Santus sa narodil 15. 3. 1961 v Martine a detstvo prežil v neďalekej obci Valča. Lásku ku knihám zdedil pravdepodobne už po matke, ktorá bola učiteľka. Už ako dieťa veľmi rád čítal a neustále bol zaborený v nejakej knihe. Po roku 1989 sa však nežnou revolúciou naskytla možnosť podnikania a Miroslav Santus sa odhodlal zariskovať a založil spolu so svojím spoločníkom jedno z prvých súkromných kníhkupectiev v rámci Slovenska a prvé v meste Martin. Kníhkupectvu sa od začiatku vzniku veľmi darilo a aj dnes je najznámejšie a najvyhľadávanejšie nielen občanmi mesta Martin. V roku 2001 spustilo kníhkupectvo Martinus ako prvé na Slovensku internetový obchod. Martinus.sk získal ako prvý internetový obchod certifikát Slovak Gold a dňa 30.11. 2006 bol internetovému kníhkupectvu Martinus.sk slávnostne odovzdaný Certifikát a Zlatá medaila za výnimočnú kvalitu Slovak Gold. Do tohto dátumu v histórii Nadácie Slovak Gold ocenenie získali iba dva internetové projekty – portál Profesia v roku 2004 a kníhkupectvo Martinus.sk. Dnes je najväčším slovenským internetovým obchodom s viac ako 110 tisíc návštevníkmi mesačne a každý deň vybavuje niekoľko stoviek objednávok. Získanie značky kvality Slovak Gold bolo dôležitým okamihom v histórii obchodu, ale aj on-line nakupovania všeobecne. Toto ocenenie má v dnešnej internetovej dobe pre mesto Martin veľký význam. Dnes má už viac ako 60 000 zákazníkov zo Slovenska i z celého sveta. Miroslav Santus žil skromným životom, práca pre neho znamenala takmer všetko, kníhkupectvo sa stalo po dvoch dcérach jeho „tretím dieťaťom“. Jeho rodina a najmä brat mu boli oporou vo chvíľach, keď bojoval s ťažkou chorobou. Dňa 30. mája tohto roku jej vo veku 47 rokov podľahol.


CENA DOBROVOĽNÍKA MESTA MARTIN
Doc. PhDr. Alžbeta Hanzlíková, PhD., vysokoškolská pedagogička, organizátorka dobrovoľnej činnosti v sociálno-zdravotnej a charitatívnej oblasti
Narodila sa 14. marca 1935 v Ružomberku. Po skončení SZŠ začala svoju profesionálnu prax v martinskej nemocnici na chirurgii ako inštrumentárka u profesora Šteinera v čase, keď preslávil martinské zdravotníctvo unikátnymi kardio-chirurgickými operáciami. Po tejto praxi odišla študovať do Prahy na ročný pedagogický seminár, nevyhnutný pre prácu učiteľky ošetrovateľstva. V tom čase už bola vydatá a mala 2 deti. Po návrate prežila na Strednej zdravotníckej škole svoje najdlhšie pracovné obdobie - 27 rokov. Popri domácnosti, deťoch a tejto práci si sústavne zvyšovala svoju odbornú kvalifikáciu v odboroch starostlivosť o chorých a psychológia. Jej teoretické a praktické zručnosti ju predurčili na prácu v Komore sestier a pôrodných asistentiek, kde sa zasadzovala najmä za celoživotné vzdelávanie a registráciu sestier. Už ako dôchodkyňa nastúpila na Jesseniovu lekársku fakultu v Martine a stala sa na 9 rokov vedúcou Ústavu ošetrovateľstva. Graduovala v tomto odbore, obhájila dve doktorandské práce a docentúru. Alžbeta Hanzlíková sa angažovala v oblasti dobrovoľníctva už pred mnohými rokmi. Hospicovú starostlivosť vykonáva ako dobrovoľníčka v rámci Nadácie Hospice sv. Martina. V bezplatnej dobrovoľnej činnosti a starostlivosti o rozmanité potreby terminálnych pacientov uplatňuje celú životom i štúdiom nadobudnutú ošetrovateľskú aj životnú prax. Prácu vykonáva mobiliárne, podľa možnosti a potrieb pacientov, či už ide o správne a racionálne informovanie o dosažiteľnosti jednotlivých úkonov v rámci starostlivosti o bio-psycho-sociálne a spirituálne potreby pacientov a ich rodinných príslušníkov, po zabezpečovanie a pri-spôsobovanie pomôcok hendikepovaným pacientom. Jej mimo-riadne komunikačné a schopnosti a takt s odbornosťou sú devízou pre sprevádzanie zomierajúcich pacientov a ich blízkych počas ťažkej a nenávratnej púti životom. Dobrovoľne a aktívne vedie a konzultuje študentov pri písaní rigoróznych, doktorandských a doktorských prác s hospicovou tematikou. Je spoluorganizátorkou odborných a vedeckých konferencií na hospicové témy, ako aj aktívna a erudovaná prednášateľka.
Emília Šenšelová,
dobrovoľníčka angažujúca sa
v práci so seniormi a v Klube
dôchodcov v Priekope
Narodila sa 25. novembra 1925 v Priekope. Jej prvou pracovnou zastávkou po maturite na ekonomickej škole bol veľkoobchod Vladimíra Fábryho v Martine. Ale jej túžbou už vtedy bolo stať sa učiteľkou. A tak sa rozhodla ísť za svojím cieľom a nastúpila do meštianskej školy vo Vrútkach ako učiteľka a diaľkovým štúdiom v odbore ruština a dejepis si doplnila pedagogické vzdelanie. Keď bola v Priekope postavená nová budova školy, na žiadosť občanov z Priekopy bola preložená na základnú školu na Priehradnej ulici a tam pôsobila až do svojho odchodu do dôchodku. V tom čase sa na schôdzach občanov stále častejšie opakovali požiadavky, aby aj v tejto obci bol otvorený klub dôchodcov. Táto požiadavka bola akceptovaná a 21. apríla 1989 bol klub dôchodcov slávnostne otvorený. Jeho vedúcou je doposiaľ Emília Šenšelová. Hneď v začiatkoch činnosti Klubu dôchodcov sa ukázalo, že Emília Šenšelová je neúnavným článkom aktivít a nápadov, organizátorom aj kreatívnym človekom, ktorý sa po celé toto dlhé obdobie - takmer 20 rokov intenzívne podpísal na aktivity v klube dôchodcov. Mnohým vrátila chuť do života po rôznych chorobách alebo strate partnera, nenechala nikoho sedieť doma, nosila pozvánky na stretnutia až domov - na bicykli, aby ušetrila na poštovnom. Aj keď niektorí z členov už nemohli do klubu osobne prísť, navštevovala ich a odovzdávala pozdravy. Využíva pri tom svoje učiteľské schopnosti organizovať, pripravovať a riadiť činnosti a aktivity, ale najmä odovzdať im aj kus zo svojho optimizmu, radosti i svojho srdca. Emília Šenšelová napriek svojmu veku nestráca chuť a optimizmus. Neúnavne vymýšľa nové akcie, aktivizuje k činnosti seniorov, povzbudzuje ich na ich životnej púti, pozýva do klubu osobnosti, ktoré dokážu vzbudiť záujem o aktívny život aj v staršom veku, pomáha dôchodcom v ich problémoch. Klub sa stal aj jej zásluhou uznávaným, má svoju autoritu a ponúka vhodné zázemie pre voľný čas i prácu v prospech druhých. Spolu s kolektívom svojich spolupracovníkov, pre ktorých je motorom s neutíchajúcou energiou, pozdvihla prácu v klube na poslanie. Za tento prístup sú jej mnohí vďační.

Jela Zajacová, dobrovoľníčka, organizátorka aktivít dôchodcov a činnosti Klubu
všeobecných záujmov, dirigentka speváckeho súboru dôchodcovská Turčianka

Narodila sa 8. septembra 1934 na Bystričke. Svoju profesionálnu prax začala ako zdravotná sestra na chirurgickej klinike, potom ako inštrumentárka a neskôr ako vrchná sestra na chirurgickej klinike Martinskej fakultnej nemocnice. Pôsobila tam do roku 1993. Slúžila aj na záchranke.Po nežnej revolúcii bola zvolená za poslankyňu mestského zastupiteľstva v Martine a do roku 1991 pracovala ako predsedníčka sociálno-zdravotnej komisie. Celý život sa neprestala vzdelávať a v roku 1998 ukončila Univerzitu tretieho veku v Martine. V deväťdesiatych rokoch začala dobrovoľne a bez náhrady mzdy pracovať v klube dôchodcov. Až do dnešných dní je nielen predsedníčkou Klubu všeobecných záujmov, ale aj dirigentkou a zakladateľkou speváckeho súboru Turčianka a tiež je predsedníčkou SSZP a Jednoty dôchodcov Slovenska, pomáha zabezpečovať najmä rekondičné pobyty. So speváckym súborom má za sebou množstvo malých aj väčších vystúpení na vlastných klubových podujatiach i mimo nich – napríklad v kúpeľoch, na pešej zóne a podobne. So svojím programom boli aj v partnerskom meste Gotha, kde mali veľký úspech so slovenskými ľudovými piesňami. Množstvo hodín, ktoré dnes už nikto nezráta, venovala klubu pri príprave a plánovaní činnosti, pri príprave výročných a slávnostných schôdzí a stretnutí, ako sú fašiangy, Deň matiek, MDŽ, Mesiac úcty k starším a vianočných sviatkov. Pri svojej činnosti využíva aj svoje zdravotnícke odborné vedomosti. Na podujatia pozýva lekárov na odborné prednášky. Nehľadiac niekedy na svoje zdravie a voľný čas – radšej ho venuje iným. Jela Zajacová je príkladom svojim rovesníkom. Nielenže dokáže v práci pre iných potlačiť do úzadia vlastné problémy, ale povzbudiť aj ostatných k rozmanitým aktivitám a pomôcť tak vyplniť seniorský vek ostatných o nové podnety. Najmä Turčianka je toho dôkazom. Spevácky súbor rozdáva radosť všade, kde vystúpi, a vzbudzuje obdiv kvalitou a pestrosťou repertoáru. Mnohí obdivujú elán speváčok, ich ochotu cestovať za poslucháčmi a ponúknuť radosť zo spevu vďačným prijímateľom. Je to určite aj zásluha Jely Zajacovej.

CENA PRIMÁTORA
Prof. MUDr. František
Novomeský PhD., súdny lekár, potápač, fotograf
František Novomeský sa narodil 12. septembra 1947 vo Frýdku – Místku. V štúdiu pokračoval na Lekárskej fakulte UK v Bratislave, neskôr v Martine, kde v roku 1972 promoval. V roku 1980 získal vedeckú hodnosť CSc., ktorá mu bola v roku 1998 podľa platných predpisov zmenená na titul PhD. Atestáciu I. stupňa z patologickej anatómie získal v roku 1975, II. stupňa z rovnakého odboru v roku 1979. V roku 1984 získal aj atestáciu z odboru súdne lekárstvo. V roku 1984 bol podľa vtedajších predpisov vymenovaný za docenta pre odbor súdne lekárstvo. V roku 1993 na Lekárskej fakulte UP v Olomouci riadne habilitoval za docenta v odbore súdne lekárstvo. Dňa 1. mája 1995 bol prezidentom ČR vymenovaný za profesora pre odbor súdne lekárstvo. V súčasnosti zastáva funkciu prednostu Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz JLF UK a MFN v Martine. Od roku 1981 vykonáva funkciu stáleho súdneho znalca pre odbory súdne lekárstvo a toxikológia, patológia a potápačská a hyperbarická medicína. Ako jediný súdny znalec v SR aj ČR sa venuje prioritne skúmaniu a posudzovaniu prežitých aj smrteľných nehôd pri potápaní. Je autorom viacerých svetovo uznávaných vedeckých prác z uvedenej problematiky. Od svojich trinástich rokov sa venuje potápaniu, spočiatku amatérskemu, neskôr aj profesionálnemu. Je medzinárodným profesionálnym inštruktorom technického a hĺbkového potápania. Potápal sa v Severnom, Stredozemnom, Červenom a Karibskom mori, Tichom oceáne (Filipíny). Spolupracuje so špeciálnymi profesionálnymi potápačskými útvarmi vo viacerých štátoch ako lektor. K jeho záľubám patrí fotografovanie a filmovanie pod vodou.
PhDr. Viliam Mruškovič,
etnolingvista, jazykovedec, prekladateľ
Viliam Mruškovič sa narodil 13. 7. 1940 v Smoleniciach. Počas štúdia na gymnáziu v Trnave ho zaujal nemecký jazyk, preto sa rozhodol venovať sa štúdiu jazykov na Univerzite Komenského v Bratislave. Po skončení školy pôsobil ako stredoškolský profesor v Trstenej. Od roku 1972 začal pôsobiť v Martine v Matici slovenskej ako odborný pracovník, vedecký tajomník a správca. Jazyky sa stali jeho koníčkom na celý život. Zháňal si zo zahraničia u nás nedostupné učebnice a postupne zvládal ďalšie jazyky. Francúzštinu, španielčinu, taliančinu, portugalčinu, bretónčtinu, fínštinu, estónčinu, albánčinu a mnoho iných. Dokonale ovláda aj anglický a ruský jazyk.
Aktívne a pasívne ovláda niekoľko desiatok európskych jazykov. Preložil niekoľko románov a náročných odborných pub-likácií. Za preklad knihy Ingo Walthera Pablo Picasso {Slovart, Bratislava 1992) získal cenu Literárneho fondu za odborný preklad. Časopisecky mu vyšlo niekoľko poviedok ako prvoprekladov z niektorých jazykov do slovenčiny. Je autorom niekoľkých odborných publikácií, ktoré vyšli v Matici slovenskej. Vyvrcholením jeho celoživotného štúdia jazykov a etník Európy je jeho encyklopédia Európa jazykov a národov na prahu tretieho tisícročia - Europa linguarum nationumqve (Matica slovenská, Martin 2008). Encyklopédia je výnimočná, obsahom a spracovaním jazykového a kultúrneho bohatstva starého kontinentu. Kniha je určená svojím podaním a zrozumiteľnosťou širokej verejnosti. Je jedinečná v európskom i celoslovenskom meradle, preto sa uvažuje o jej preklade do anglického jazyka.

CENA DOBROVOĽNÍKA MESTA MARTIN
Ing. Boris Seryj, dobrovoľník angažujúci sa v prospech mládeže, pomohol
neznámemu človeku prežiť
v dôstojných podmienkach svoj život
Narodil sa 18. mája1930 v Olomouci. Do Martina prišiel pracovať v roku 1960 – v ZJVS - predchodca ZŤS – pracoval ako vedúci výstavby aj v iných ďalších riadiacich funkciách a od roku 1965 až do roku 1990, jeho odchodu do dôchodku, pracoval na GR ZŤS v Martine ako vedúci rozvoja výrobnej základne. Od roku 1960 do roku 1989 pracoval v rôznych komisiách v oblasti komunálnej politiky, po roku 1989 i v politickej oblasti. Svoj voľný čas venoval aj skautingu, najmä po obnovení jeho činnosti v Martine a Turci. Od roku 2003 do roku 2008 sa osobne venoval jednému človeku, bývalému učiteľovi na starobnom a invalidnom dôchodku, ktorého náhodne stretol a vypočul si jeho príbeh i problémy. Tento človek mal veľké zdravotné problémy a žil sám. Keď niekoho požiadal o pomoc, tak na ňu doplácal - pri výberoch z banky mu jeho „opatrovníci“ vyberali peniaze aj pre seba, poriadne sa nestravoval, mal na byte vysoký nedoplatok na nájomnom a nad hlavou exekúcie. Pán Seryj iba na základe príbehu začal pomáhať. Postaral sa o jeho dlhy, zbavil ho tzv. kamarátov, nosil mu časopisy, knihy a noviny, požičal mu rádio na baterky v čase, keď mal vypnutý elektrický prúd a nakupoval mu potraviny. Zabezpečil mu aj návštevy lekárov a bývanie. Aj vďaka jeho pomoci sa nestal bezdomovcom. Vybavil mu financovanie všetkých potrebných úkonov pre chod v domácnosti, opatrovateľku, dovoz obedov. Touto činnosťou pomohol žiť dôstojným životom človeku, ktorý sa nachádzal už na hranici svojej možnej existencie a predĺžil mu život. Postaral sa o neho aj vtedy, keď ho jedného dňa našiel mŕtveho. Keď sa stretol s jeho rodinou, mohol im odovzdať aj našetrené peniaze, ktoré použili na pohreb.

Na spracúvanie osobných údajov sa vzťahujú Zásady ochrany osobných údajov a Pravidlá používania cookies. Pred zadaním e-mailovej adresy sa, prosím, dôkladne oboznámte s týmito dokumentmi.

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  3. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online
  4. Šanca pre mladé talenty z oblasti umenia, vedy či športu
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime
  6. Stotisíc ľudí rozhodlo: Nadácia banky rozdelí štvrť milióna eur
  7. Slovensko má historicky najvyšší počet ľudí bankujúcich online
  8. ZSE ako jediné prináša Virtuálnu batériu pre fotovoltiku
  9. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie
  10. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma
  1. Podnikanie a významné ukazovatele v roku 2019
  2. Smartfóny Samsung Galaxy S priniesli množstvo inovácií
  3. eKasa prichádza na Slovensko
  4. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu
  5. 4 úkony, ktoré treba absolvovať po založení s.r.o.
  6. Konferencia - EU support for research
  7. A dynamic year in the industrial and logistics sector
  8. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici
  9. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku
  10. Zápis do Registra partnerov vo verejnom sektore
  1. Na dôchodok si možno sporíte zle. Šesť zásad správneho šetrenia 19 078
  2. Darček, s ktorým si na vás spomenie 365 dní v roku 12 848
  3. Zážitky z Pobaltia: Objavte Tallinn a Rigu 10 370
  4. Je lepšie menučko, alebo domáca strava? Týždeň sme varili doma 8 382
  5. Top destinácie a hotely na exotickú dovolenku v zime 5 173
  6. Hotovosť je na ústupe. Karty akceptujú aj v kostole či na ulici 4 935
  7. First moment: Španielske pobrežie patrí medzi najpredávanejšie 4 652
  8. Esin Group: Líder Iniciatívy poľnohospodárov vydiera 4 189
  9. Predpremiéra vynoveného VW Passat: Viac IQ, viac online 4 053
  10. Zbrojársky líder z Považia pomáha ľuďom 4 039

Hlavné správy z MY Turiec

Mládenec bol pod vplyvom drog, no pomoc si privolal

Záchranári i policajti včera popoludní dve hodiny pátrali po 19-ročnom Slovákovi. Keď ho našli zistili, že bol pravdepodobne pod vplyvom omamných a psychotropných látok.

I. ST. NICOLAUS LIGA

Naši sa zdravo naštvali a bol z toho poriadny rachot

Martinčanom začalo tiecť do topánok, no ťažkú situáciu zvládli ako správny tím. Dubničanov na ich ľade zrazili do kolien ôsmimi gólmi.

Martinčania ovládli dubnický zimák na ľade i v hľadisku

Hrebene hôr sú zľadovatené, pozor si treba dať na ferrate

Počasie je pekné, no kto sa vyberie na hrebene hôr, mal by si so sebou zobrať i stúpacie železá (mačky).

Výsledky posledného kola Turčianskej florbalovej ligy

Turčianska florbalová liga pokračovala 18. kolom. Po dvoch prehrách po sebe v ňom naplno zabodoval líder súťaže.

Turčianska florbalová liga má za sebou 18. kolo.

V Tepliciach prežívajú ťažké časy, ale pokúsia sa ich zvládnuť

Líder so Sučian počas zimy vystužil káder o skúseného hráča i mladú krv a v Štiavničke majú na lane jedného ofenzívneho hráča. Tepličania bojujú o prežitie.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Čadcu fotí, akoby bola metropolou, pozrite si fotogalériu

Jaroslav Cabadaj fotografiou mení priemerné mesto na príťažlivú lokalitu.

Turistická atrakcia v Kamenáči zatiaľ čaká na dohodu i výzvu

O zaujímavom projekte móla nad rybníkom v Kamennom Mlyne 
s vodnou záhradou sme informovali ešte pred rokom.

Pre bytovky chceli v časti Prievidze vyrúbať les

Investor chcel postaviť v Prievidzi nové bytovky. Tým by však musel ustúpiť les. Miestni sa zomkli a proti tomuto zámeru zabojovali.

Poórova secesná vilka zimuje bez strechy + FOTO

Spoločnosť Albit trnavského podnikateľa Vladimíra Poóra mala pôvodne vymeniť len strešnú krytinu a laty, napokon musela ísť dolu celá konštrukcia strechy.

Vybrali SME

Už ste čítali?