Článok pokračuje pod video reklamou
O tom, čo sa stalo v sobotu 8. novembra ráno, polícia mlčí. K tragédii sa odmieta vyjadrovať, médiami však prebehla strohá správa, že 41-ročná Miriam škrtila svoju dcéru, ktorá upadla do bezvedomia, a napadla aj 17-ročného syna Jakuba. Ten sa zamkol v izbe a privolal pomoc. Keď si matka uvedomila, čo sa stalo, chcela sa obesiť.
Všetkých troch odviezli záchranári do nemocnice, Andrejku do martinskej. Jej hovorkyňa Katarína Kapustová nám potvrdila, že Andrejka v nedeľu v skorých ranných hodinách zomrela. Z médií sme sa dozvedeli, že matka v mikulášskej nemocnici ležala v minulom týždni v umelom spánku, Jakuba po prekonaní silného šoku vzal otec do ústrania.
Viedli uzavretý život
Obyvatelia Turian i liptovskomikulášskej milionárskej štvrte Palúdzka tomu stále nemôžu uveriť. Neveriacky krútia hlavou, nedokážu si to vysvetliť. Rodinku poznajú ako usporiadanú, žiadne problémy nepo-strehli susedia ani kamaráti detí. „Žili veľmi uzavreto. Nerodinkárčili sme sa, rozprávali sme sa len cez plot, takže nevieme bližšie, aký viedli život. Z toho, čo sme videli, však vieme, že k deťom sa Mirka správala vždy pekne. Bola nezamestnaná, takže mala na deti veľa času. Dosť sa im venovala, chodila s nimi na prechádzky, na záhrade s nimi hrávala bedminton, spolu sadili zeleninu. Boli na seba veľmi naviazaní, na dvore sme iné deti nevídali, viedli naozaj veľmi uzavretý život,“ prezradili nám bývalí susedovci z Turian, pre ktorých bola správa o rodinnej tragédii riadnym šokom. „Postrehol som čosi v televízii, ale netušil som, že sa to týka našich susedov. Až v nedeľu u nás zazvonila novinárka, povedala nám, čo sa stalo, a pýtala sa na nich. Nechceli sme tomu uveriť. Mali doma psíka a Mirka mu nikdy neublížila, takže by nám nikdy nenapadlo, že by to mohla urobiť vlastným deťom! Taká bola milá a tichá,“ neveriacky krútili hlavou.
Rodina vraj tajila dátum pohrebu
Rodinku poznali dlhé roky. Ako sme sa dozvedeli z ďalšieho zdroja, v dome vedľa nich najprv žili Miriamini rodičia, ktorí v 80. rokoch do Turian prišli za prácou. Jej otec si presadol z riaditeľskej stoličky drevárskeho závodu v Krásne nad Kysucou na tú v Turanoch. Podnik mu postavil dom, ktorý, keď po rokoch prešiel na obec, kúpil jeho zať. Neskôr Miriamin otec šéfoval turčianskoteplickej prevádzke, kde pracovala i ona sama s manželom Dušanom. Keď sa pred pár rokmi podnik začal rozpadať, Miriamin manžel odišiel za prácou do Tatier, kde obchodoval s drevom. Aby mal do práce bližšie, v Liptovskom Mikuláši postavil dom.
Doň sa nasťahovali v auguste a ako nám prezradili susedia, v novom domove sú spokojní. „Dušana sme stretli nedávno v Turanoch. Povedal, že sa im v Mikuláši páči, Mirke dokonca našiel prácu, vraj vedie nejaký obchod. Pravdepodobne sa nachádza v ich penzióne,“ zamysleli sa susedia. Tragédie im je veľmi ľúto. „Napísali sme Dušanovi esemesku, že s ním súcitime, ale neodoslalo ju. Má vypnutý mobil. Ani sa mu nečudujeme, musí to byť pre neho ťažké,“ povzdychli si a dodali, že by sa chceli ísť s Andrejkou rozlúčiť. „Nikto však nevie, kde a kedy pohreb bude. Rodina to asi zatajuje kvôli médiám,“ pokrčili plecami.
Jakub, sme s tebou!
K tragédii sa nechcel z blízkeho či vzdialenejšieho okolia rodiny nikto vyjadrovať, čo potvrdzuje, ako ich táto udalosť nepriaznivo zasiahla. Šokovaní boli aj Jakubovi bývalí spolužiaci z martinského gymnázia.
Z prostredia kolektívu sme sa dozvedeli, že hoci bol chlapec tichší, v triede mal kamarátov a dosahoval vynikajúce výsledky. Na základnej škole dokonca úspešne reprezentoval školu na okresnom kole fyzikálnej olympiády. Bývalí spolužiaci z gymnázia netušia, či je Jakub v poriadku a snažia sa s ním spojiť. Ak bude súhlasiť, navštívia ho. Zatiaľ mu však odkazujú: „Jakub, máme ťa radi, sme s tebou!“
Na novom mieste však chlapec zatiaľ do kolektívu nestihol zapadnúť. „Bol veľmi tichý a utiahnutý. Vždy, keď mohol, tak najradšej sedel v lavici sám. Nevieme ani o tom, či mal z radov spolužiakov bližších kamarátov,“ charakterizovali liptovskí gymnazisti Jakuba.
Žiadne problémy nespomínala
Andrejka od septembra navštevovala ôsmy ročník základnej školy. V triede na ňu zostali len pekné spomienky, na lavici kvet previazaný čiernou stuhou. Z tragédie boli rozčarovaní všetci spolužiaci, len veľmi ťažko hľadali slová. „Bola veľmi dobrá žiačka, učila sa na jednotky. Rozumeli sme si. Nikdy nemala problém s tým, aby so mnou po škole čakala aj hodinu na autobus,“ povedala jej najbližšia kamarátka Martina Bellová.
Andrejkina kamarátka z Turian sa najprv odmietla k tragédii vyjadrovať, napokon predsa len sťažka dostala zo seba pár slov. „Neviem, čo sa mohlo stať. Nikdy sa na rodičov nesťažovala, nespomínala žiadne problémy. Vychádzali spolu dobre. Bolo to tiché a dobré dievča. Písala mi, že sa jej v novom domove páči a má sa dobre. Nechápem to...“ pokrútila príznačne hlavou.
Matka bola zrejme v ťažkej depresii
Psychológ Pavol Veselovský uviedol, že podobné prípady sú výnimočné. „Človek takto koná väčšinou v ťažkej depresii. Vtedy môže mať pocit, že celý svet je zlý a chce pred ním uchrániť svojich najbližších, ktorých má najradšej. Snaží sa ich chrániť aj za cenu života,“ vysvetlil psychológ. V normálnom stave by žena na deti nezaútočila. Ak pristúpila k takémuto kroku, musela byť v ťažkej depresii. „V dôsledku psychickej poruchy sa jej zrejme zmenilo zmýšľanie,“ nazdáva sa psychológ.
Jedným dychom dodal, že takáto udalosť určite zanechá stopy na psychike najbližších, teda aj na synovi. „Určite bude dobré, keď vyhľadá pomoc odborníka – psychológa alebo psychiatra, ktorí mu môžu pomôcť. Každý z okolia si bude hľadať cestu, ale vyrovnať sa s tým, nebude pre nich ľahké.“
MIROSLAVA DÍREROVÁ
MICHAL PAŠKA
