Začnime hneď zostra. Prečo sú Turčianske Teplice po jesennej časti na poslednom mieste?
- To je jednoduchá otázka. Je to najmä o kvalite hráčskeho kádra. My sme ho nemali na takej úrovni, aby sme mohli rovnocenne súťažiť s ostatnými mužstvami. Východná skupina druhej ligy je na naše pomery veľmi silná súťaž a zároveň aj oveľa náročnejšia, ako je jej západná sestra. Viaceré tímy majú vo svojich radoch skúsených hráčov, ktorí pôsobili aj v rôznych najvyšších súťažiach. V Čadci majú napríklad Michalíka, v Poprade zas kraľuje Sovič. Žiaľ, futbalista takýchto kvalít nám v našom kolektíve chýba.
K mužstvu ste nastúpili po zápase s rezervou banskobystrickej Dukly, s ktorou Aqua prehrala 9:1. Chcelo sa vám po takejto divokej pre-hre, ktorej ste ako divák boli priamym svedkom, vôbec do Teplíc prísť?
- Do Turčianskych Teplíc som prišiel najmä preto, lebo ma o pomoc požiadal môj kamarát Jaroslav Fidrik. Poznáme sa dlho a jednoducho som nevedel odmietnuť. Priateľom zvyknem pomáhať, dlho som sa nenechal prehovárať.
V akom stave ste mužstvo našli?
- Poviem vám to na rovinu. Našiel som ho v rozklade. Chalani boli psychicky totálne na dne. Viacerí z nich hovorili, že ich futbal nebaví, prestali mať z neho radosť. Ani som sa im veľmi nečudoval. Keď prehráte o jeden alebo dva góly, dá sa s tým žiť, ale keď skoro v každom kole dostanete výprask, tak vás to musí ubíjať. Našťastie s pribúdajúcim časom sa to zlepšilo, aj keď stále je na čom pracovať. Nepríjemne ma však prekvapila aj fyzická pripravenosť mužstva. Zistil som, že viacerí hráči nie sú schopní kondične zvládnuť celý zápas. To som naozaj nečakal.
Po vašom príchode ste sa zrejme zamerali na defenzívu. Aqua oveľa menej inkasovala, no na druhej strane v šiestich zápasoch strelila len dva góly...
- Keď som bližšie spoznal typy hráčov, bolo mi jasné, že sa musíme zamerať predovšetkým na defenzívu. Od nej sa totiž odvíja všetko. Chalani postupne pochopili, čo od nich vyžadujem, aj keď stále sa v našej hre objavovalo veľa momentov, ktoré sa nakoniec podpísali pod ďalšie prehry. Určité zlepšenie v defenzíve nastalo, ale stále to nie je ono. V ofenzíve to škrípe. Nie však v tom , že by sme sa nevedeli dostať do šancí, tie sme si vedeli vypracovať, len ich premieňanie bolo žalostné. Tu zrejme pracovala psychika hráčov. Nenašli v sebe toľko zdravej drzosti a možno aj sebavedomia, aby s ľahkosťou strieľali góly.
Čo chýba vašim zverencom k tomu, aby dokázali zvládnuť druhú ligu?
- Je to jednoduché. Musia sa naučiť byť takticky disciplinovanejší, čiže plniť na ihrisku to, čo sa od nich očakáva. Vo futbale však aj vždy platilo, že ak sa neviete presadiť technickou kvalitou, musíte zápasy zvládnuť fyzicky. Jednoducho hráči musia vydržať behať a drieť celý zápas.
Bývalý reprezentačný tréner Jurkemik často hovoril, že hráči sa musia vedieť šmýkať po zadku...
- Presne tak, ja s ním v tomto smere súhlasím. V dnešnom futbale musíte ísť na doraz,
inak nemáte šancu. V zápasoch je nesmierne veľa osobných súbojov. Zdravá agresivita, ochota ísť na dno svojich síl je základom úspechu. Žiaľ, naši hráči to v krvi úplne nemajú, aj preto sme poslední.
Poďme si spolu rozobrať jednotlivé posty. Začnime brankárom. Ako ste spokojný s Tomášom Machovičom?
- Tomášovi nemám čo vyčítať, je to muž na správnom mieste. Niekedy síce dostal viac gólov, ale raz toľkým zabránil. Machovič je gólman, ktorý má kvality na túto súťaž, nemám oňho obavy.
Čo povieme na adresu obrany...
- Nie vždy stála na pevných nohách, ale určité zlepšenie nastalo. Dominuje v nej P. Kravárik, po mojom príchode si v nej miesto našli P. Koleno s M. Nemcom. Naskočili do rozbehnutého vlaku, ale osobne si myslím, že sa dá na nich v budúcnosti stavať. Majú sa však stále čo učiť, rozhodne musia na sebe ešte veľa pracovať.
Ako vidíte stredovú formáciu?
- V nej máme asi najväčšie problémy. Niekedy sme rýchlo stratili stred poľa, nedokázali sme hru v kritických momentoch upokojiť, podržať loptu. Chýba nám tvorca hry – dirigent, ktorý by na seba zobral zodpovednosť, ktorý by usmernil spoluhráčov.
O útočníkoch sme už niečo načrtli, ale pridajme ešte nejakú vetu...
- Určite by nám prospela vyššia konkurencia, prakticky sme mali len dvoch útočníkov. Niekedy sa nevedeli presadiť, viazla nám aj kombinácia. Chalani to mali ťažké, snažili sa, ale to už vo futbale samo o sebe nestačí.
Situácia vášho mužstva nie je lichotivá, ale nedá sa v tejto fáze ešte úplne označiť za beznádejnú. Čo treba urobiť preto, aby sa Aqua v súťaži zachránila?
- Spolu s mojím kolegom Dušanom Gáborom, ktorý pre Aquu obetuje svoj voľný čas, za čo mu veľmi pekne ďakujem, sa snažíme v rámci možností klubu posilniť hráčsky káder na každom poste. Konkurencia je nutná. Šancu napredovať má len hráč, ktorý na sebe cíti tlak. Chalani musia vedieť, že ak sa im nebude dariť, tak v ďalšom stretnutí nenastúpia. Teraz je obdobie, kedy je šanca sa posilniť. Skúšame aj nových hráčov, ďalších hľadáme. Všetko už teraz robíme tak, aby sme si hneď na začiatku jarnej časti nepochovali šancu zachrániť sa.
Úprimne. Veríte v to, že sa zachránite?
- Som typ človeka, ktorý sa na svet díva optimisticky, a to vyžadujem aj od svojich najbližších spolupracovníkov. Predsa by som sa nepúšťal do niečoho, o čom by som nebol vnútorne presvedčený. Áno, čaká nás mimoriadne ťažká jar, ale flintu do žita rozhodne nehádžeme. To vám môžem sľúbiť.
ROMAN KOPKA