LEN MÁLOKTORÝ ŠTUDENT sa môže pochváliť tým, že precestoval polovicu Európy. Marika Zemáneková z Turčianskych Teplíc študuje cestovný ruch na bratislavskej Ekonomickej univerzite posledný rok a s tvrdením, že sa v odbore trafila, úplne súhlasí. Nedávno pridala do svojej zbierky ďalšiu cestovateľskú trofej – Ameriku.
Potulky po Európe
Marikina záľuba v cestovaní pramení v detstve, keď chodievala na túry s rodičmi. Bohatú turis-tickú základňu v Turci občas vystriedali Tatry. Keď sa rozhodla študovať v hlavnom meste, na turistiku jej neostalo veľa času. Svoju záľubu vyšpecifikovala na spoznávanie cudzích krajov. Začala pracovať v jednej cestovnej kancelárii a tu sa jej otvorili dvere do zahraničia. Získala prehľad o letenkách, cenách i možnostiach. Pred dvoma rokmi precestovala Veľkú Britániu, nevynechala samozrejme typický anglický monument – sídlo kráľovnej Alžbety II. Nezabudnuteľné spomienky má na Rím či Barcelonu, kde ju najviac prekvapilo, že väčšina ľudí rozpráva po anglicky len veľmi slabo. Minulý rok zase navštívila tradičné vianočné trhy v Salzburgu či studený Štokholm, kde si vyskúšala bývanie na lodi v miniatúrnej kajute. Zo Švédska si tiež doniesla cenné informácie o zdravom životnom štýle. Švédi vraj veľmi dbajú na svoj zdravotný stav. Alkohol si môžu kúpiť len v určitých hodinách a obchody majú plné biopotravín. Z Ameriky si zase priniesla recept na kulinársku dobrotu – mušle uvarené nad parou.
Oplatí sa ešte práca
v Amerike?
Dnes mladí ľudia často odchá-dzajú za prácou do zahraničia. Zdá sa však, že pre mnohých je to už len akýsi populárny spôsob, ako stráviť prázdniny. Roz-hodla sa tak aj Marika so svojím priateľom. „Veď v Amerike už bol hádam každý...,“ povedala si v duchu študentka cestovného ruchu. Prácu na Rhode Islande si našli cez internet. S tým, že v Amerike nezarobí pomaly ani korunu, bola zmierená už na začiatku.
„Bol to taký sen. Chcela som vidieť tú krajinu, spoznať ľudí, ich mentalitu,“ dodáva študentka.
Amerika bola kedysi veľmi nedostupná a kto sa tam dostal, zarobil pekné peniaze. Dnes je to inak. Víza už na turistiku nepotrebujeme a dostať sa do Ameriky nie je až taký problém. „V Amerike sa nedá počas leta zarobiť, väčšina ľudí je rada, že sa im vôbec vrátia náklady. Problém je podľa mňa v tom, že sú vysoké vstupné náklady - letenky, víza, poplatok agentúre, vreckové,“ tvrdí Marika.
V Amerike má šancu každý
Práca v Amerike je pre bežného brigádnika väčšinou manuálna a od svitu do mrku. Turčianka pracovala so svojím priateľom v reštaurácii s mors-
kými špecialitami. Práca bola vraj tvrdá, no nie nezvládnuteľná. „Pracovný čas sme mali päť až šesť dní v týždni jedenásť hodín denne. Bolo to nekonečné, ale dalo sa to vydržať. Voľné dni sme si plnými dúškami užívali pri oceáne alebo nakupovaním,“ hovorí cestovateľka s odstupom času. Bývali a pracovali s dvoma Trnavčanmi a so šiestimi Rusmi. V mnohonárodnostnom prostredí, akým Rhode Island i samotná Amerika je, sa prepierali zvláštnosti tej-ktorej krajiny a slovenskí študenti zistili mnoho nových informácií i kuriozít. „Američania sa o Slovensko zaujímali, no väčšina z nich nemala ani potuchy, kde sa nachádza. Všetci sú ešte pomýlení z Československa,“ tvrdí 24-ročná študentka. Poriadnym šokom vraj pre ňu bolo, keď zistila, že na Rhode Islande si ľudia nezamykajú domy. Pre Slováka je to doslova neuveriteľná absurdita. Prekvapilo ju aj množstvo atraktívnych mladých ľudí. „My Európania, máme totiž predstavu o Američanoch, že sú všetci obézni a arogantní. Na Rhode Islande bolo naopak veľa pekných a štíhlych ľudí, ktorí dbali o svoj zovňajšok,“ hovorí Marika. „Američania sú veľmi otvorení, za krátky čas vám porozprávajú celý svoj životný príbeh, aj čo ich trápi. Každý tu má právo presadiť sa, bez ohľadu na pohlavie, rasu či národnosť,“ dodáva Marika.
Zlý začiatok
Let do USA bol vraj ako vytrhnutý z amerického thrilleru. „Nad Londýnom sme sa dostali do oblasti so zvýšenou turbulenciou, naše lietadlo hádzalo asi 5 metrov hore a dole,“ spomína si na nepríjemné cestovanie mladá cestovateľka. „Spoj do New Yorku sme našťastie stihli, aj keď sme mali žalúdky ešte stále zovreté z predchádzajúceho letu. V New Yorku však na nás čakalo strašné počasie. Blesky boli všade okolo nás, tak sme rýchlo pristáli. Spustila sa veľká búrka a my sme uviazli na pristávacej ploche, pretože lietadlá nemohli lietať. Sedeli sme v lietadle, obkolesení stovkami lietadiel zhruba dve hodiny,“ opisuje neuveriteľné zážitky Marika.
Tie sa však ani zďaleka nekončili. Ďalšie totiž zažili v „študentskom medzinárodnom dome“, kde si zarezervovali ubytovanie cez internet. „Myslela som si, že to bude ubytovanie pre študentov so štandardne vybavenými izbami a čistotou, no mýlila som sa!“ približuje atmosféru Marika. V rámci svojich možností hľadali vždy tú lacnejšiu alternatívu. Tá im priniesla izbu, o ktorú sa delili ešte so šiestimi černochmi. „V tú noc som ani oka nezažmúrila, stískala som svoje víza, pas a všetky doklady. Na druhý deň sme cestovali do Providence, čo je hlavné mesto Rhode Island. V autobuse bola silno pustená klimatizácia, a tak som prechladla. Ďalšie dni som strávila v posteli s antibiotikami, no už v riadnej posteli,“ spomína si Marika na ťažké chvíle. Po úvodných problémoch sa ale nešťastie vyčerpalo.
O zábavu bolo postarané
Slovenskí študáci si okrem náročných situácií užili aj veľa zábavy. „Rusi majú zvláštnu špecialitu, ktorú jedli každý deň s malými obmenami. Cestoviny s párkom,“ prezrádza Marika. Napriek rozličným národnos-tiam a zvyklostiam sa rusko-americko-slovenská pracovná posádka znášala dobre. Zoznamovaciu párty si zorganizovali na americký štýl s hlasnou hudbou a rôznymi kolektívnymi hrami. O zábavu sa postaral aj nečakaný zvierací hosť - skunk. Smiešne zviera, pripomínajúce nášho tchora, pokúšali dovtedy, kým nevypustil svoj obranný pach. Potom vraj na to miesto nemohli ísť ešte niekoľko dní. Na záver svojho pobytu si pracovná posádka naplánovala netradičný rituál. Na znak rebélie si roztrhali svoje pracovné šaty.
Spontánna cestovateľka bude musieť nateraz obmedziť svoju cestovateľskú vášeň a vložiť ju do písania diplomovej práce.
JANKA KOVALČÍKOVÁ