Nezvestné dievča z Turčianskych Teplíc sa našlo. Polícia 15-ročnú Andreu priviedla domov po týždni hľadania. Rodina je šťastná, zároveň sa však aj boja čokoľvek povedať. Nechcú jej ublížiť. Podobné prípady sa stávajú u mladých podozrivo často. Prečo opúšťajú svoje domovy?
Podľa skúseností polície sú hlavnými príčinami útekov mládeže najmä nezhody v rodine, zlý prospech v škole, obava z trestu od rodičov za rôzne porušenia predtým daných zákazov, túžba po dobrodružstve, patologické hráčstvo a s tým spojené drobné krádeže doma. Skoro každý rodič vraj tvrdí, že dieťa nemalo príčinu odísť z domu a je presvedčený, že ho niekto uniesol, alebo sa mu niečo stalo. Najčastejšie sa deti vrátia domov samé, ale v mnohých prípadoch až po tom, keď zistia, že sú hľadané políciou. Niektoré nájdu rodičia, asi tretinu vypátra polícia u spolužiakov, kamarátov, na diskotékach, železničných stani-
ciach, v meste a v poslednom čase aj v obchodných strediskách, ktoré sú otvorené v nočných hodinách.
V roku 2008 polícia doteraz evidovala v Žilinskom kraji 56 maloletých a 73 mladistvých nezvestných osôb, z ktorých 127 sa podarilo vypátrať. Evidentný posun zaznamenala polícia najmä v znížení veku nezvestných osôb. Pred niekoľkými rokmi utekali z domu hlavne šestnásťroční, teraz sú to už trinásťročné deti. Polícia však registruje zvýšený počet nezvestných mladých, často ešte mladistvých dievčat, ktoré odchádzajú od rodičov z domu bez oznámenia, udania adresy alebo miesta svojho pobytu. Zvyčajne odchádzajú za prácou či už do väčších miest alebo do zahraničia.
Jedným z takýchto prípadov je aj takmer 15-ročná deviatačka Andrea Šimonidesová z Turčianskych Teplíc, ktorá odišla z domu ráno 25. novembra. Polícia dievča po týždni pátrania konečne našla. Bojazlivú a plačlivú. S rodinou sa vraj ešte vôbec nerozprávala o ve-
ciach, ktoré za ten týždeň zažila. „Bojí sa, stále plače. Nechce o tom vôbec hovoriť. Nevieme ani, kde bola, ani kde ju polícia našla,“ vysvetľuje Andreina babka s ľútosťou v hlase. Všetci sú z toho zdrvení, no prešťastní, že sa dievča našlo. Dlhý čas čakania, keď nedvíhala mobilný telefón ani nijako nekontaktovala svoju rodinu, znášali veľmi ťažko.
Rodina kontaktovala i viaceré celoslovenské médiá vo viere, že to pomôže. Prípad je stále v priebehu vyšetrovania a Andrea sa má porozprávať aj so psychologičkou. Deviatačka Základnej školy v Turčianskych Tepliciach nechce povedať, čo zažila ani najbližšej rodine. Rodina sa ju teraz snaží chrániť ako najviac vie. „Vodíme ju do školy. Staráme sa, aby sa jej v škole nikto na nič nepýtal. Veľmi nám pomáha aj triedna učiteľka. Polícia zavolala k Andrejke práve triednu učiteľku, keď ju našli,“ vysvetľuje babka.
Podľa slov najbližšej rodiny dievča doteraz nemalo žiadne problémy v škole a v budúcnosti má ambície študovať humanitné vedy. Nevedia si teda vysvetliť, prečo vlastne deviatačka vymeškala vyučovanie. Andrea sa vraj rodine zdôverila, že by sa chcela zaoberať dobrovoľníckou prácou pre africké deti. Kamarátky z triedy tvrdia, že sa údajne stretávala so starším kúpeľným hosťom a ten ju vraj mal nalákať na výlet do Viedne. Všetky otázky okolo Andreinho zmiznutia sú však v súčasnosti predmetom policajného vyšetrovania.
V októbri polícia pátrala aj po stredoškolákovi z Ondrašovej, z Turčianskoteplického okresu. Polícii sa našťastie tohto 16- ročného chlapca podarilo nájsť. Najlepšou prevenciou je určite komunikácia. Rodina pokope totiž stojí za to.
JANA KOVALČÍKOVÁ
Čo na to psychológ?
Mária Vantarová: Mladšie deti zo strachu pred reakciou rodičov zo zlej známky odchádzajú zväčša z bytu a ukrývajú sa v bezprostrednej blízkosti ich príbytkov. Niekedy sú to horné poschodia, pivnice, inokedy okraj lesa. Vždy je to však nakrátko a zároveň v nádeji, že ho čo najskôr odhalia a nepotrestajú.
Čo sa týka starších detí, nemusí ísť o skratové reakcie, ale o premyslený čin, najmä ak v rodine vládne napätie medzi rodičmi, neustále hádky, konflikty, nedostatok peňazí, násilie, alkohol.
Únik formou úteku prichádza do úvahy aj v prípade narušeného vzťahu medzi deťmi a nevlastnými rodičmi. Sú to najmä chlapci, ktorí odmietajú autoritu nového otčima. Sú citliví na prejavy prísnosti, odmietania či nelásky.
Úteky z domova neobchádzajú ani rodičov dievčat, dospievajúcich dcér. Ich motívy bývajú rôznorodé. Nespokojnosť s výberom kamarátov, intímnych priateľov, s prospechom v škole. Obmedzenia v nočných príchodoch domov, používania alkoholu, zákazy v štýle obliekania, trávenia voľného času. Mnoho mladých ľudí hľadá vlastný spôsob sebapresadenia sa, potvrdenia si vlastných predstáv o spôsobe života. Narušená komunikácia, boj o pravdu, moc a pozície medzi dospelými a mladistvými zvyšujú ich potrebu rebelanstva a vzbury. Ako aj nezáujem o zmierenie či hľadanie optimálnejšieho riešenia domácich rodinných kríz. Úteky z domu či strata mladých osôb sú toho bohužiaľ dôkazom.