Utorok, 24. november, 2020 | Meniny má EmíliaKrížovkyKrížovky
PAVEL „HIRAX“ BARIČÁK MÁ NOVÝ ROMÁN

Život a aj moje knihy sú o láske, sklamaní i radosti

Martinčan Pavel „Hirax“ Baričák sa vrátil z potuliek po Indii, vyšiel mu druhý román Kým nás láska nerozdelí: Hľadania, chystá vydať knižne aj cestopis z putovania po Paname a jeho kapele Editor vyšiel šiesty radový album s názvom Pod parou.

Dosť dôvodov na to, dať si s týmto netradične žijucim Martinčanom posedenie.
Vrátili ste sa pred časom z Indie. Aké sú vaše dojmy a pocity z tejto krajiny?
- Zmiešané. India je úžasná krajina. Svojou rozlohou, miliardou obyvateľov, rôznymi náboženstvami je to vlastne samostatný kontinent. Medzi obrovské pozitíva radím prírodu. Pláž Arabského mora s ešte naturálnymi plážami v oblasti Goa, Himaláje – pár dní som strávil v kúzelnom mestečku McLeod Gang, kde sídli aj exilová tibetská vláda s dalajlámom a vyšiel som si tam jednu trojtisícovku. Prosto, keď človek stojí pred tým črtajúcim sa obrovským masívom, nedá mu, aby mu srdce nespievalo, a nieto ešte, keď žije v turčianskej kotline, kde podľa mňa lásku k horám si nesie každý vo svojom vnútri, či si to uvedomujeme alebo nie. Zaujímavý bol určite dvojdňový výlet na ťavách v štáte Radžastán v oblasti mesta Jaisalmer pri pakistanských hraniciach, teda zaspávanie v púšti pod neuveriteľne prekrásnou paletou hviezd. No a nesmiem zabudnúť na jedlo. Indovia sa stravujú velmi zdravo – množstvo zeleniny, pikantné omáčky, na hrubo opečený chlieb v tvare placiek, skoro žiadne mäso (mäsiarstvo som videl počas môjho trojtýždňového pobytu len jedno) a ak spomeniem tie ich úchvatné koreniny, tak niet čo váhať. Ale aj tibetská kuchyňa, ktorú som si užil v oblasti Dharamsaly, bola skvelá.

Skryť Vypnúť reklamu

Prečo teda zmiešané pocity, keď hovoríte o samých pozitívach?
- Negatíva - to sú obrovské mestá ako Bombaj, Dillí či Varanasi. To je čistý zmätok na uliaciach, trúbenie áut, more ľudí, ktorí vás ako bieleho človeka nenechajú chvíľku na pokoji. Chcú sa buď rozprávať, lebo farbou kože ste pre nich atraktívny, alebo získať od vás peniaze. Pozor, nie podvodom – v Indii sa nekradne. Ľudia sú tam oblečení biedne, ale ľudia vám neukradnú nič. U nás je to naopak – sme krásne oblečení, ale... no, ale veď čo by som čakal od národa, ktorého národný hrdina bol lúpežník, všakže? A všade je špina. Po uliciach je množstvo odpadkov, rozkladajúca sa zelenina či výkaly od kráv - tieto posvätné zvieratá sú v Indii všade – videl som ich na plážach, v reštaurácii, na železničných perónoch, sediace v strede cesty zastavujúc premávku i pri horiacich hraniciach v posvätnom meste Varanasi, kde pred očami náhodných chodcov spaľujú mŕtvych. Dvakrát sa mi stalo, že ľudia predo mnou vykonali malú i veľkú potrebu, proste stiahli nohavice a išli na to. India je celkovo veľký učiteľ – moje oči sa pozerali na veľa vecí ako malé dieťa, ktoré prišlo na svet a ochytáva si skutočnosti. Napriek tomu, že mám 37 rokov, prvýkrát som sa tam stretal s vecami, ktoré môj mozog nevedel spracovať a vyhodnotiť. Napríklad v Dillí som videl na námestí človeka bez rúk a nôh. Rany mu mokvali a on jedol tvárou z misky. Nad ním krúžil orol a po desiatkach minút klesol k zemi a zobral mrcinu psa z ulice. Len tak-tak som to rozdýchal, že neuchmatol toho postihnutého človeka.
Je tam skutočne taká bieda?
- Je. Všetci na Slovensku sme boháči. Neuveriteľní milionári. Už som čo-to pocestoval, takže toto som si uvedomil už dávno, ale keď som priletel do Bombaja a po zotmení sa tisícky ľudí ukladalo na cesty, chodníky a ulice k spánku – boli to matky s deťmi, starci i chlapi , ktorí zaspávaním končili svoj každodenný boj, len tak, bez ničoho. Mali iba jednu deku či špinavé prestieradlo – pichalo mi pri srdci, čo sa to v tom svete deje.
Ako sa dá takáto cesta realizovať?
- Jednoducho. Zažmúrite oči a budete si priať cestovať. Už myšlienka je čin. Stačí veriť a vesmír vám všetko vyplní. Ja som stretol Whiskyho – speváka zo Slobodnej Európy a povedal mu, že mám v pláne Indiu. No a on mi odvetil, že letí vtedy a vtedy a tak som si kúpil letenku. Pár dní som od neho na pláži Goa ťahal rozumy, pretože on je v Indii ako doma a potom som sa od neho odtrhol a išiel sám na sever - 2500 kilometrov dva dni v preplnenom vlaku spiac na batohu, ktorý sa mi zmenil na posteľ, štyridsaťosem hodín ležiac pri záchodoch v prepočte za 200 slovenských korún. Život je krásny, len my tú krásu nie sme schopní vidieť vo všetkom.
Asi najväčšou novinkou od vás bude v týchto dňoch váš druhý román Kým nás láska nerozdelí: Hľadania. Možno ju porovnať s vašim úspešným debutom Raz aj v pekle vyjde slnko?
- Vyšla koncom novembra. Je o láske tretieho tisícročia. Láska sa totiž nedá spútať ničím. Je to čistý cit. Nie je o žiarlení, vlastnení, výčitkách, posudzovaní, láska nepodozrieva, láska nič nevnucuje, láska má byť šťastím pre oboch partnerov, láska dáva priestor, láska nie je nefungujúci vzťah, láska je plynúca rieka, sloboda. Ale dnes je všetko naopak. Oproti debutu nemá táto kniha k záveru taký strhujúci dej, skôr sa zameriava na vnútorné pocity hlavného hrdinu.
Niekde som čítala prirovnania ako „martinský Matkin“ či „slovenský Coelho“? Čo vy na tieto prívlastky?
- To je pritiahnuté za vlasy. Pre puritánsky vychovaného človeka môžu niektoré časti mojich románov evokovať priam pornografiu. Píšem o škaredých veciach i o krásnych, lebo život je proste taký. Nemám rád sladkasté veci mimo realitu. Veď v životných osudoch sa ľudia rozchádzajú, podvádzajú, okrádajú sa medzi sebou i zabíjajú. Beriem život tak, že sa tu nachádzame ako keby v škôlke a učíme sa. Zlo sa nám deje len preto, aby sme rozšírili svoj duševný obzor a je len na nás, koľko si z aj z toho vieme zobrať. Ľudia rozprávajú o prijímaní, ale v skutočnosti to z nás nerobí nik. Nevieme prijímať, odpúšťať, málo ďakujeme. Skôr sa snažíme zvaľovať to nepríjemné na iných namiesto toho, aby sme sa pozreli do svojho vnútra a niečo tam opravili. Píšem veľa blogov o vzťahoch, baví ma ľuďom v týchto otázkach pomáhať.
Poďme teraz do kuchyne. Kedy a kde píšete?
- To je vynikajúca otázka, hehe. Keďže moja firma mi berie všetok čas, musím utiecť do sveta na potulky. Kde sa dá, beriem notebook, ale ak sa veľa premiestňujem a nosím si celý majetok v batohu, tak píšem do notesa. To je vždy zaujímavý pohľad – netypický biely muž píšucí vo vlakoch, autobusoch, lietadlách, na terasách reštaurácií... Napríklad román Kým nás láska nerozdelí som písal v Paríži v Trocadero parčíku, na pláži v Dominikánskej republike, na brehoch panamskej džungle pri Tichom oceáne či medzi černochmi v kostarických puboch - oni spievali a tancovali na stoloch a ja som si písal. Chodili okolo mňa a usmievali sa. Raz aj v pekle vyjde slnko som pre zmenu dopisoval na pláži v Thajsku a v Egypte. Možno práve preto je v mojich románoch okrem toho spomínaného živočíšneho „zla“ aj toľko slniečka, tepla, svetla a lásky.
Vašej kapele Editor teraz vychádza ďalší radový album. Ako sa bude volať, kto ho vydáva a aké máte plány so skupinou?
- Náš nový album Pod parou vydáva firma EMI Music. Vkročili sme do ďalšej etapy vývoja, už máme za sebou silnú firmu. To ale neznamená, že nám začnú padať pečené holuby do úst. Od januára do začiatka mája je zorganizované celoslovenské turné, ktoré zahŕňa tridsiatku koncertov po kluboch a sálach. V lete zahráme festivaly a na jeseň budeme pokračovať v turné. Čaká nás veľa práce, ale keď niečo robíte z lásky, robota vám ide od ruky.
Je prelom roka. Aké sú vaše plány?
- Doťahujem cestopis z mojich potuliek po Paname a Kostarike, hádam ho stihnem pred letom aj vydať. No a na jeseň vyjde druhý diel románu, ktorý bude niesť názov Kým nás láska nerozdelí: Nachádzania. Už to mám celé napísané. Keď som to dopísal, zistil som, že keby to vyšlo v jednej knihe, bolo by to hrubé ako Illiada a tak som sa rozhodol dať to na dva diely. V lete zorganizujem šiesty ročník môjho Underground festivalu a pomedzi to si začnem prepisovať indický cestopis a tretí román, ktorý ma popri cestovaní napadol a tak som ho začal čarbať do notesa. A určite nezabudnem na MY Turčianske noviny a napíšem pár článkov o Indii aj pre Martinčanov.⋌(VL)

Skryť Vypnúť reklamu


Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  2. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  3. Imunitnú bombu do tela dostanete vďaka Vitaglucanu
  4. Vyšperkujte Vianoce - tipy na vianočné darčeky
  5. Rozbiehať biznis v čase korony? Ide to
  6. Manažér, Redaktor, Psychológ či Vedec? MY sme READY – a TY?
  7. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  8. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  9. Pomáhajte čítaním
  10. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  1. Ako vybrať AKU reťazovú pílu
  2. Mercedes-Benz opäť nadizajnoval budúcnosť
  3. Budúcnosť M&A v Európe
  4. Zdravá pečeň zlepšuje metabolizmus aj celkové zdravie
  5. Právo: Kto sú najväčší právnici a kde všade zostanú súdy
  6. Toto si zapamätajte! Takto určite nakúpite bezpečne
  7. O bezpečnejších nákupoch pred Vianocami so šéfom Tesca
  8. Pomáhajte čítaním
  9. Maturuješ? Vyber si oblasť uplatnenia a študuj čo ťa baví!
  10. Štúdium ekológie, dizajnu či tech-inovácií je životný štýl
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 31 517
  2. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 11 266
  3. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 557
  4. Príbehy vyhorených, tandem okolo Bödöra a nová trať v Bratislave 9 232
  5. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 9 072
  6. Oslávte nový rok v teple: Cestujte na Zanzibar úplne bezpečne 8 794
  7. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 570
  8. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 8 547
  9. Učiteľka roka 2018: Koľko času by malo dieťa tráviť za počítačom 8 482
  10. Spájame Slovensko - 4 nové expresné autobusové linky 8 327
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Primátor Danko zvolal zastupiteľstvo, poslanci budú rozhodovať aj o rozpočte

Rokovanie Mestského zastupiteľstva v Martine sa uskutoční vo štvrtok 26. novembra od 9. hodiny.

Ján Danko, primátor Martina.

Pri Braňovi Stolárikovi sa na martinskej lavičke vystriedalo dvanásť trénerov

Do zoznamu legiend martinského hokeja treba určite zaradiť aj Branislava Stolárika. Odchovanec klubu prišiel prvýkrát na Podháj ako šesťročný a s krátkymi prestávkami pôsobí v štruktúrach klubu už štyridsaťštyri rokov. Bol pri všetkých úspechoch Martina v ére samostatnosti.

Branislav Stolárik v martinskom drese.

Školáci výkresmi poďakovali vojnovým veteránom

Adresátov ďakovných výkresov našla Evanjelická spojená škola vďaka spolupráci s Jozefom Petrášom, predsedom Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Martine.

 Ondrej Kučera sa obrázku a ďakovnej pohľadnici žiakov evanjelickej školy veľmi potešil a žiakom poprial veľa tvorivosti v ich ďalšom štúdiu.

FOTO: Časy koronové objektívom talentovaného fotografa z Martina

Fotografovanie testovania bolo pre Romana Adamjáka niečím celkom novým.

Aj neobvyklé ťažké časy môžu byť múzou.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Vianočné trhy v Martine budú

Druhá vlna koronavírusu slabne, no ťažko povedať, akú silu bude mať v predvianočnom období. Mesto napriek tomu pripraví vianočné trhy. Budú mať ale svoje epidemiologické pravidlá.

Na rýchlostnej ceste R1 sa dnes stala ďalšia nehoda, vodič je popálený

Po prvej nehode zomrela žena, po druhej bojuje o život muž.

Polícia vyšetruje masívne podozrenia z tunelovania Agrokomplexu

Rezort hovorí o závažných zisteniach v štátnom podniku. V minulosti ho riadili nominanti SNS.

Pod úmrtie dlhoročného čadčianskeho kňaza sa podpísal koronavírus

Kysučania s veľkým smútkom prijali správu, že bývalý dlhoročný správca farnosti v Čadci Milan Kavor odišiel do večnosti vo veku 76 rokov. V októbri údajne ochorel na koronavírus.

Už ste čítali?