Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

DVAJA z jedného domu

Martin Lechan
 (1977)
 riaditeľ reklamnej agentúry VL MEDIA, poslanec Mestského zastupiteľstva v Martine
Marian Lechan
 (1980)
 Redaktor televízie
Markíza


Ako ste sa zvykli v detstve hrávať?
Martin: Keď sme boli menší, boli to rôzne hry: Byvolčoky, „Štip-bozk-štek“, Pyštek, Makoterce, Pimpa, Kréta, Krížik, Tučiv-tučiv, Kukovská kancelária a mnohé iné, ktoré sme si ako bratia vymýšľali. Keď som mal okolo desať rokov a mal inú skupinu kamarátov ako Marian, na príkaz mamy som ho musel všade brávať a „hrať sa“ s ním. Či už v bunkri, či preskakovať potok, alebo kradnúť po záhradách jabĺčka...
Marian: Z času na čas ma brat hodil do bahna tak, že ma musel vyťahovať Mogora z malého baráku, lebo bol najsilnejší. Inokedy mi brat dal ruky do smoly, tak že som týždeň chodil do školy s čiernymi končatinami. Skrátka - nijaké zvláštne hry.

Skryť Vypnúť reklamu

Čo vám napadne pri bratovi prvé, keď si spomeniete na detstvo?
Martin: Jednou z prvých spomienok je tá, ako ma Marian spolu s bratom Mirom „ulovili“, zasunuli pod poschodovú posteľ a centrofixkou mi na chrbát kreslili bodky, akože som LIENKAČ.
Marian: Ja neviem, či sa Martin nenahnevá, ale spomeniem si na to, ako mu nechutila francúzska sáčková (čítaj vrecková) polievka. A tak rezance držal v ústach dovtedy, kým sa nikto nepozeral. Potom obsah úst umiestnil (čítaj vypľul) do knižky Makový mužíček. Roky sme tie rezance obzerali.

Ktorému z vás rodičia častejšie uštedrili „zdravú výchovnú“? Pri akej príležitosti?
Martin: Keďže som najstarší, vždy som to schytal ja. Stredný brat Miro sa zľakol a Marian rozplakal.
Marian: Myslím, že Martinovi. Keď mu našli cigarety vo vrecku teplákov. Keď ich nachádzali po čase mne, už nemali síl.

Skryť Vypnúť reklamu

Máte spoločné vlastnosti? Ktoré?
Martin: Obaja sme optimisti so zmyslom pre humor.
Marian: Obidvaja sme úspešní, bohatí a pekní a najmä skromní a nenamyslení.

V čom ste odlišní?
Martin: Ja som lepší. A Marian? Neviem!
Marian: Podobáme sa natoľko, že odlišní sme v podstate len krstnými menami.

Čím vás brat najviac prekvapil?
Martin: Odpoveďami v tejto rubrike. Všetko je lož. Ďalej už nečítajte!
Marian: Keď uspel v regionálnych voľbách napriek tomu, že ľudia volili mňa.

A vy jeho?
Martin: Netuším, ale ak chcete, opýtajte sa ho osobne.
Marian: Keď zistil, že ja som v regionálnych voľbách nekandidoval.

Kedy ste si uvedomili, že ten druhý je osobnosť?
Martin: (do uzávierky sa nám nepodarilo získať odpoveď, pozn.red.)
Marian: Keď ste ho zaradili do tejto rubriky.

Skryť Vypnúť reklamu

Ako komentuje vašu kariéru?
Martin: NO COMMENT
Marian: Vždy povie: Jáj, Gorila. Zase odo mňa chceli autogramy.
Využil už vaše profesionálne služby?
Martin: Podchvíľou niečo potrebuje. Ihneď a zadarmo.
Marian: Áno, raz som mu nakrúcal rodinné posedenie. A takmer neustále brata komentujem.

Máte spoločné zákutia na relax?
Martin: Máme, ale chodíme tam každý osobitne.
Marian: Ak, tak iba v Humennom, kde máme babku. To miesto je na pôjde, kde sa sušia jablká. Ale neboli sme tam asi desať rokov spolu. (Že sa nehanbíte!)

Ako často sa stretávate? Chodievate na spoločné dovolenky?
Martin: Voláme si často, stretávame sa zriedka a na dovolenky spolu nechodíme.
Marian: Stretávame sa zriedka. Keď Martin navarí dvanásť litrov hustého boršču, vydržal by som u neho aj týždeň. Iný dôvod na stretnutie nemáme.

Čo by ste na ňom zmenili?
Martin: Sám sa musí zmeniť. Chrapúň jeden...
Marian: Trošku by som mu zmenšil nos.

V čom je pre vás vzorom?
Martin: Nikdy som nad tým nepremýšľal. Dúfam, že ja som jeho vzorom.
Marian: Martin je mojím vzo-rom v tom, že je chlap, hrdina, dub a stroj zároveň.

Kvôli čomu sa viete pohádať?
Martin: Je to rôzne. Niekedy to, inokedy zasa ono a častokrát NIČ.
Marian: Keď Martin nechce uznať, že mám lepší mobil. (Obaja majú NOKIU 6120 classic, pozn. red.)

Čo si najčastejšie vyčítate?
Martin: To vám teraz nemôžem povedať. „Mama sa mi z okna díva...“
Marian: Môžem uviesť konkrétnu výčitku? „Prečo si sa kura nepiekla, prečo si z pece utiekla?“

Čo si viete dožičiť?
Martin: Ženy, víno, zábavu, no a samozrejme ženy, zábavu, víno. Ale nie, toto dúfam vystrihnete?!
Marian: Koreniny. Obaja sme vášnivými zberateľmi.

A čo si neviete odoprieť?
Martin: Dobré jedlo, kvalitné korenie a iné pochutiny...
Marian: Vzájomné posielanie „old school“ piesní cez blue-tooth.

Zdedili vaše deti vaše gény? Po vás alebo po bratovi?
Martin: Päťročný syn Maxo zdedil tuším gény po mne. Naša trojmesačná dcérka Stella, určite po Marianovi. Stále iba spí, konzumuje a vrieska...
Marian: Môj syn Bruno zdedil po Martinovi mnoho génov. To si však vybavím s mojou manželkou.

P.S. Milý Marian, ak by sme sa (po vzájomnom prečítaní týchto
riadkov v Turčianskych novinách) už nestretli, želám Ti všetko dobré do nového roku, Brunkovi v januári k narodeninám, ako i Janke k augustovým meninám.
Tvoja Gorila


Dušan Katuščák
 Generálny riaditeľ Slovenskej národnej knižnice v Martine
Igor Katuščák
 Gastroenterológ




Ako ste sa zvykli v detstve hrávať?
Dušan: Nuž, predškolské detstvo sme prežívali v Bratislave, kde sme sa obidvaja narodili. Bývali sme vo vilke na Kolibe. Ale vtedy bol medzi nami dosť veľký vekový rozdiel. Ja som mal šesť, Igorko rok. Hrávali sme sa zväčša so starším bratom Svetom. Možností bolo veľa, lebo vtedy na Kolibe ešte neboli skoro žiadne domy, bolo to rovno v prírode a v záhradnej oblasti. Lozili sme po záhradách a po stromoch. Igor bol ešte malý.
Igor: Potom, keď nás nasilu vysťahovali z Bratislavy do Tisovca, to už bolo iné. Tam sme bývali u fantastického starého otca. Tisovec je v našich spomienkach krásne miesto nášho spoločného detstva. Hrali sme sa ako všetky deti, mali sme guľky, gumipušky, bicykle, lyže, sánky, nožíky, robili sme hate na miestnom potoku - Losinci... Ale spomínam si aj na to, že sme mali verného kamaráta psa Drobka.
Dušan: Zaujímavé, potom sme mali ešte niekoľko psíkov, aj naša mama a všetci dávali svojim psom meno Drobko. Iba teraz môj syn, Martin, narušil túto tradíciu. Má českého bradáčika a ten sa volá Bincley. No, povedzte, čo je to za meno? Kto to kedy videl uraziť psa a rodinnú tradíciu takým menom? Že vraj Bincley...
Igor: Ale podľa toho, čo sa v rodine vraví, bol ešte jeden pes s iným menom. Starký bol veľký huncút a jedného svojho psa volal Akoty. Užil si s tým veľa zábavy, keď sa ho niekto spýtal, ako sa volá jeho pes. Niektorí sa veru aj urazili.

Čo vám napadne pri bratovi prvé, keď si spomeniete na detstvo?
Dušan: Pohoda a obavy, aby sa bratovi dačo nestalo. V detstve sme vzhľadom na rôzne okolnosti nemali príliš idylické rodinné zázemie. Snažili sme sa brata držať bokom od ťažkostí a rozptyľovať ho, keď boli ťažšie chvíle. Naše detstvo sme prežívali nielen v Bratislave a v Tisovci. Pre rôzne okolnosti sme sa často sťahovali. Po Tisovci sme bývali v Hnúšti, Potom v Kremnici a napokon sme zakotvili obaja v Martine začiatkom 60. rokov. Užili sme si aj biedy, aj nedostatku. Pripomínam to v tomto predvianočnom čase. Viem, že aj teraz je mnoho ľudí, ktorí sú v podobnej situácii ako kedysi my. Treba s nimi súcitiť, pomáhať im.
Igor: Príjemná spomienka na detstvo. Veci okolo seba som začal chápať a prenikať do nich neskoršie.

Ktorému z vás rodičia častejšie uštedrili „zdravú výchovnú“? Pri akej príležitosti?
Dušan: No určite mne. Vyobšívala ma zavše aj stará mama, aj mama. Sem-tam sme so starším bratom dostali aj od otca. Nuž, čo. Asi sme si zaslúžili.
Igor: My svoje deti vychovávame šetrnejšie. Hoci občas by si tiež zaslúžili. Neviem, či sa nám to podarilo a darí. Našťastie, aspoň si to myslím, začínajú chápať, že za nich nezodpovedáme len my, ale aj oni samotné sú zodpovedné za svoje životy a osudy.

Máte spoločné vlastnosti? Ktoré?
Dušan: Myslím, že sme obi-dvaja hlavne zapálení pre svoju profesiu, sme veľkí vorkoholici, snažíme sa svoje veci robiť so stopercentným nasadením. Asi sme obidvaja veľkorysí, nie sme malicherní ani škriepni, snažíme sa riešiť veci a problémy pokojne a vecne. Ani jeden z nás nie je egoista. Snažíme sa aktívne pomáhať, kde sa dá, a ako to najlepšie vieme a vládzeme.
Igor: Je to tak.

V čom ste odlišní?
Igor: Nikdy som si takúto otázku nekládol. Sme jednoducho bratia a sme kompletne rozdielni.
Dušan: Sme síce dobrí bratia
„z jedného domu“, ale každý z nás má svoj takpovediac „skúsenostný komplex“. Máme rozdielne vzdelanie, pohybujeme sa v rôznych komunitách, máme rôzne dobré a zlé návyky, iný spôsob trávenia volného času.

Čím vás brat najviac prekvapil?
Igor: Nikdy som netušil, že Dušan je taký kutil, že má také zaujímavé technické a manuálne zručnosti, hoci má celkom netechnické vzdelanie. Dokáže kadečo opraviť, urobiť generálku motora na aute, zvárať, robiť kadečo s drevom. Viem, že so synom Martinom dokonca urobili dva malotraktory, ktoré dokonca normálne fungovali. Mne kedysi urobil generálku na škodovke. A dcére Zuzke ušil na stužkovú krásne šaty. Neviem, kde sa to v ňom zobralo.
Dušan: Pre mňa je to obrovský relax. Mám náročnú a stresujúcu prácu a pri fyzickej práci si vždy najlepšie oddýchnem. Tie moje výtvory nie sú dokonalé. Aj tie traktory boli také čudá na kolesách, ale fungovali ako treba. Mňa Igor prekvapil a zaujal svojimi hudobnými záujmami a záujmom o šport. Na strednej škole si založili bigbítovú kapelu, ktorá bola veľmi dobrá a populárna. Práve nedávno mi môj žiak Janko Kotlár povedal, že aký to bol pre nich, mojich žiakov na základnej škole na Podháji pred štaridsiatimi rokmi zážitok, keď naživo počuli a videli ozajstnú hudobnú skupinu, ktorá hrala piesne Beatles.

Kedy ste si uvedomili, že ten druhý je osobnosť?
Dušan: Ja som si to uvedomil v čase, keď sa Igor rozhodol ísť na vysokú školu. Dovtedy bol priemerný žiak. Zrazu sa s takou intenzitou pustil do štúdia, že doteraz neviem pochopiť, kde sa tá sila a motivácia u neho zobrala. Potom som sledoval jeho postup v profesii. Čoraz častejšie som počul, že je skvelý a svedomitý lekár, že má veľmi dobrý vzťah k pacientom. Že je čoraz vyhľadávanejší. Osobnosť sa nedá exaktne vyjadriť a opísať nejakými formálnymi atribútmi. Osobnosť sa cíti. Jednoducho, stretnete sa s niekým a cítite, že to je osobnosť. Niečo vyžaruje, pôsobí sebaisto, cítite sa s ním dobre a bezpečne, viete, že je spoľahlivý. To je osobnosť. To je môj brat.
Igor: Dušan svoj prístup k práci a životu zakladá na poctivosti. Všetko, čo robí, má dobre podložené štúdiom, po-znatkami. Ak sa už do niečoho pustí, sú to všetko veľké a dosť zásadné veci v národnom aj medzinárodnom meradle, ktoré posúvajú úroveň jeho profesie, úroveň tých jeho systémov a služieb na vyššiu úroveň. Niekedy si myslím, že svojimi víziami a stratégiami je ďaleko pred ostatnými a že ho hrozne vyčerpáva to kultivovanie prostredia okolo seba. Myslím, že nemá veľkú trpezlivosť s lajdákmi a lenivcami, ktorí čakajú, že sa im presne povie, čo majú robiť a potom to ešte urobia zle alebo neskoro. Veľmi si váži a rád pracuje s ľuďmi, ktorí sú samostatní a iniciatívni a sú schopní pracovať tak ako on pre verejné blaho, aj keď to teraz nie je veľmi v móde. Ale on je taký. To, čo dokázal v národnej knižnici, úprimne obdivujem.

Ako komentuje vašu kariéru?
Igor: Moju kariéru, ak sa to dá tak nazvať, a profesiu berie ako fakt.
Dušan: Svetská sláva – poľná tráva.

Využil už vaše profesionálne služby?
Dušan: Musím povedať, že všetci lekári, vrátane Igora, patria medzi najvzdelanejšiu a najcennejšiu časť našej spoločnosti. Lekári a chemici sú najčastejšími používateľmi služieb knižníc. Mám tú česť, že som členom vedeckej rady na Jesseniovej lekárskej fakulte v Martine. Nie som lekár. Mňa skôr zaujíma prístup k riešeniu problémov, metodológia či riešenie organizačných a ve-deckých problémov. Igorovi som niekoľkokrát pomohol dostať sa k unikátnej a drahej odbornej literatúre.
Igor: Dušan sa na mňa občas obráti, keď ho niekto požiada o pomoc, aby sa ku mne rýchlejšie dostal. Vtedy rád pomôžem. Ale je to naozaj zriedkakedy. Radšej by som bol, keby už konečne prišiel na preventívnu prehliadku, lebo pri svojom spôsobe života by nemal zanedbávať ani svoje zdravie.

Máte spoločné zákutia na relax?
Dušan:Mali sme takú spoločnú záhradu v Sučanoch Pod skalou. Tam sme sa stretávali dosť často. Ja sa teraz venujem stavbe kanadského zrubu v Jazernici. Asi tam zakotvím a budeme tam tráviť krásne chvíle s vnúčatami.
Igor: Naším obľúbeným mies-tom je rodinná chatka vo Valčianskej doline. Tam sa cítime dobre a radi tam oddychujeme. Dušan príde občas, keď spolu kuchtíme guľáš alebo robíme živánsku.

Ako často sa stretávate? Chodievate na spoločné dovolenky?
Dušan: Len občas. Možno raz, dvakrát za mesiac. Niekedy aj redšie.
Igor: Dovolenky mávame v
inom čase. My s manželkou Tá-
ňou si pre veľkú pracovnú záťaž potrebujeme čoraz častejšie oddýchnuť. Aj mimo leta a dovolenkového času zájdeme na chatu, alebo si ideme zalyžovať.

Pre čo sa viete pohádať?
Dušan: Pokiaľ sa pamätám, nikdy v živote sme sa nehádali. Igor je môj perfektný brat, ktorého mám rád takého, aký je.
Igor: Je to tak. Je to vzájomné.

Zdedili vaše deti vaše gény? Po vás alebo po bratovi?
Na tom sa obidvaja zhodneme ľahko. Na toto je celkom jednoduchá a jasná odpoveď. Po nás bratoch zdedili naše deti všetky dobré a úžasné vlastnosti. To je jasné. Po našich manželkách zdedili tie menej dobré vlastnosti a gény, ako aj ustráchanosť a čistotnosť. Ale, to berte ako pokus o vtip v rámci predvianočného a prednovoročného času.
Miroslava Dírerová

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 741
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 578
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 701
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 656
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 236
  6. Aká je chémia vôní 9 114
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 647
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 586
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 8 085
  10. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 032
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer

Hodinu so žiakmi základnej školy v Kláštore pod Znievom mala aj moderátorka Adela Vinczeová či novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Na hodine, ktorú viedol kardiochirurg Fischer, nedýchali nielen žiaci, ale ani učitelia.

Netradičné vyučovanie v Kláštore pod Znievom.

FOTO: Vianočný stromček už v Martine svieti, prišiel aj Mikuláš

Krátko po 16. hodine sa v Martine rozžiarila vianočná výzdoba. Otvorili sa aj vianočné trhy, Mikuláš rozdal deťom sladkosti.

Vianočný stromček na Divadelnom námestí v Martine.

Na páračkách v škôlke

Deti sa učili niečo o starých tradíciách. Nechýbal spev, tanec a nezabudnuteľné zážitky.

Deti mali oblečené aj tradičné kroje.

II. TRIEDA: Ak klesne počet účastníkov pod osem, môže nastať problém

Cestu po turčianskych futbalových kluboch sme zakončili návštevou troch klubov druhej triedy. Vyspovedali sme zástupcov Krpelian, Podhradia a Malého Čepčína. Bavili sme sa aj o tom, ako dlho ešte bude fungovať druhá trieda.

Podhradiu prišli v niektorých zápasoch pomôcť aj hráči áčka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

Už ste čítali?