Pred dvomi rokmi totiž počas vianočných sviatkov prišla o manžela. Prežili spolu krásny a plnohodnotný život, až kým nezasiahla ruka osudu.
Mária sa s Jánom zoznámila vo vlaku. On pracoval v strojárňach a s Máriou sa stretli v Kláštore pod Znievom, odkiaľ mladá žena pochádzala. Začali sa stretávať častejšie a potom sa aj zobrali. Mária si svedomito odkladá každú fotku, každý článok o svojom mužovi či svojej dcére. Pyšne nám ukazuje výstrižky z našich novín spred dvadsiatich rokov. Vystrihne si aj tento.
S manželom prežili krásny život. V srdci ostávajú len spomienky a žiaľ za dobrým človekom, otcom, starým otcom i priateľom. Ján vraj celý život nebol chorý, no nakoniec k lekárovi predsa len musel ísť. Z banálnej choroby sa zrazu vykľula zákerná rakovina. Diagnostikovali mu, aj keď po dlhom váhaní, upchatú cievu. Nasledujúce okamihy svojho života strávili takmer zlatí manželia v nemocnici. Ján dlho s chorobou statočne bojoval. Síl a odvahy mu neubudlo ani po amputácii nohy. Naučil sa chodiť s protézou i cvičiť. Veľmi si pochvaľoval liečenie v Kováčovej, kam sa chcel po sviatkoch znova vrátiť. Za veľké pokroky, ktoré robil, bola vďačná celá rodina i známi. Potom sa však jeho zdravotný stav zhoršil a nepomohla mu ani chemoterapia. S podlomeným zdravím oslávil pred Vianocami svoje 74. narodeniny a Mária sa tešila ako v januári oslávia výročie polstoročia spoločného žitia. Blížili sa Vianoce a vládla rodinná pohoda. Nikto netušil, že dvojnásobný otec ich o pár dní opustí. Na svoj odchod z tohto sveta si Ján vybral práve vianočné rodinné zázemie. S rodinou absolvoval ešte štedrovečernú večeru a o tri dni svojich najbližších navždy opustil. Od jeho smrti ubehli už dva roky, no Vianoce majú pre rodinu stále neodňateľnú nálepku s názvom životná strata. Mária teraz trávi smutné Vianoce v kruhu svojich detí a vnúčeniec, ktoré sa ju snažia rozveseľovať.
JANA KOVALČÍKOVÁ