Článok pokračuje pod video reklamou
Jeho dvanásty ročník má podtitul Perpetuum mobile na plnenie snov a tie prídu splniť známi komici a herci ako Maroš Kramár, Rasťo Piško, rodák z neďalekej Abramovej, spevák Miro Jaroš, vokálna skupina Braňa Kostku Fragile a po prvýkrát zakrepčí aj folklórny súbor Turiec. Hviezdolet je jediným svojho druhu na Slovensku.
Prečo? To sa dozvieme z rozhovoru s jedným z jeho organizátorov Mariánom Bumbalom.
Poďme pekne na začiatok. Kto prišiel s nápadom organizovať v Martine Hviezdolet? A prečo tento nápad vznikol?
- Pred jedenástimi rokmi, niekedy začiatkom decembra, sme sedeli s kamarátom a vtedy kolegom Jánom Farským v pizzérii na Bystričke. Bilancovali sme končiaci sa rok a kuli plány do budúcnosti. Okrem spoločných aktivít sme mali aj vlastné. Jano organizoval kurzy pre budúce modelky a ja som sa venoval kabaretu – Turčianski „sv.“ Martinčania. Kto si pamätá, vie, že išlo o Tibora Bogdana, Rasťa Piška, Michala Gazdíka, Jána Šestáka a Františka Výrostka. Napadlo nám, že by sme to mohli spojiť a pomerne rýchlo zorganizovať napríklad predsilvestrovský program. V rádiu práve hrali pesničku od Marie Rottrovej - Večerem zhýčkaná. Spieva sa tam, že: „Za množinou přání letí hvězdolet.“ Hmmm, povedali sme si: Hviezdolet je dobrý názov! A bolo to.
Odvtedy pretieklo Turcom veľa vody. Aj program sa vyvíjal. Dnes ho ozvláštňujú aj turčianske celebrity. Presnejšie, riaditelia vý-znamných firiem. Kto prišiel
s nápadom zapojiť ich do Hviezdoletu?
- To sa vyvinulo časom. Ale myslím si, že s tým prvý prišiel môj terajší kolega Janko Šesták. Začalo to fungovať nesporne vďaka jeho šarmu. Napríklad, raz sme si vymysleli scénku z kozmu a ako raketa sa nám najviac hodil kontajner na odpad. Ostal problém, ako doň dostať generálneho riaditeľa Neografie Alexandra Lilgeho a prvého slovenského kozmonauta Ivana Bellu. Kto im to povie? Janko nezaváhal. Ivanovi Bellovi povedal, že síce pôjde do „kontajnerika“, ale že tam bude s generálnym riaditeľom. No a zas pánovi Lilgemu, že tam musí vojsť, ale že tam bude aj s prvým slovenským kozmo-nautom. To sa nedalo odmietnuť a bolo vymaľované.
Dnes program tvorí osvedčená zostava „generálov“ a riaditeľov. Divák má pocit, že sa pre divadlo narodili. Aké boli začiatky? Neokúňali sa?
- Ako ktorí. Myslím si, že nám pomohol a pomáha fakt, že naši primátori za posledné roky pochádzajú z prostredia divadla. Javisko, šatňa, kostým, šminky nie sú pre nich nič výnimočné. Naopak, cítia sa v tomto prostredí ako doma. A tak, keď sa niekto začne okúňať, obyčajne sa pozrie, ako sa k tomu stavia primátor - prvý muž mesta. No keďže ten to berie ako samozrejmosť, tak....
Aká je s nimi spolupráca? Rokujete v kravatách?
- Nie, v kravatách nerokujeme. Takmer s každým z nich máme dnes už kamarátsky vzťah. Sme radi, že sa po roku opäť vidíme. Tešíme sa na nich a myslím, že aj oni na nás. Spomíname na to, čo sme „vyparatili“ na minulých ročníkoch Hviezdoletu a rehoceme sa na tom, čo sme pre nich „ukuli“ na tento rok. Ak debatujeme s niekým novým, obyčajne už vie, o čo ide. Robiť špičkového manažéra, určite nie je ľahké. Vážime si, že nám venujú svoj čas a energiu. My im zas pomáhame vybočiť s celoročného kolobehu a večného stresu. Humor lieči.
Zákulisie je obyčajne zábavnejšie ako scéna. Je to tak počas prípravy Hviezdoletu?
- Tak o tom by sa určite dala nakrútiť skvelá komédia. Napísať scénku, kde bude účinkovať osem riaditeľov, je ľahké. Ťažšie je zosúladiť ich časové harmonogramy a dostať ich na jedno miesto. Preto sa skúša všade, aj v kanceláriách, v zasadačkách firiem, za dverami ktorých sedia seriózne sekretárky. Keď po skúške prechádzame okolo nich, vidíme im na tvárach, že počúvali. V ich pohľadoch sa zrkadlí senzácia, zdesenie kombinované s potláčaným smiechom. Ako keby vás len tak mimochodom navštívil Marťan a povedal dobrý vtip.
Hviezdolet je o smiechu. No predsa - tiekli vám z neho aj nervy?
- Organizovať niečo 30. decembra, je už od začiatku poriadny adrenalín. Musíte počítať s tým, že ľudia si berú dovolenky. Všetko, čo nezariadite do pätnásteho decembra, si v nasledujúcich dňoch bude vyžadovať nadľudské úsilie. Do toho sviatky, ktoré sa ešte niekedy záludne spájajú s víkendmi. Niekedy je to fakt o život.
Človek by to nepovedal. Na-ozaj? A kedy najviac?
- To viem celkom presne. 30. decembra pred tromi rokmi. Hlavným hosťom programu mal byť scenárista a komik Andy Kraus. Bolo hrozné počasie. Sneh. Poľadovica. Asi o desiatej predpoludním nám telefonoval, že na ceste k nám mal haváriu. Rozbil auto. V tom týždni už druhé. Dohodli sme sa, že si zoberie taxík. Pred Trenčínom však bola reťazová havária. Telefonoval nám, že sa nedá prejsť. Poslali sme tam z Martina silnejšie auto. Nepomohlo. Celý program bol postavený na ňom. Zo zúfalstva sme začali telefonovať slovenským humoristom, či sa tu náhodou niekde v okolí Martina nelyžujú. Smola. Nelyžovali sa. Odvtedy už umelci prichádzajú deň vopred, aby sme podobnému vytekaniu nervov zabránili.
Ktorého z hostí ste ťažko získali a ktorého ešte nie. Ale, ktovie...?
- No, nepodarilo sa nám na-príklad tento rok získať Jiřího Korna, ale jeho účasť je reálna na budúci rok. Ale z tohtoročných hostí sa úprimne teším. Maroš Kramár je skvelý herec, moderátor, dokonca spevák. Miro Jaroš vydal úžasné cédečko plné hitov. V skupine Fragile je mnoho zaujímavých umelcov, naprí-
klad Vilo Csontos – víťaz programu Elán, je Elán, Braňo Kostka, herečky Soňa Norisová a Helena Krajčiová (policajtka v seriáli TV JOJ Profesionáli). Rasťo Piško je zárukou dobrej nálady.
Čo je ťažšie? Pripravovať Hviezdolet, alebo daňové priznanie?
- Daňové priznanie prenechávam odborníkom. Ale je fakt, že organizovať Hviezdolet ma baví oveľa viac.
V. LEGERSKÁ
