Streda, 2. december, 2020 | Meniny má BibiánaKrížovkyKrížovky

Akoby si z oka vypadli

NIEKEDY ROZMÝŠĽATE, či vidíte dvojmo a niekedy meno len tipujete. Aj tak sa vám vráti odpoveď: „Ja sa tak nevolám, to je tá druhá.“ No verte, že dvojičky majú niekedy problém rozoznať vlastní rodičia a niekedy nespoznávajú na fotkách ani samy seba.


Učiteľka od nich pýtala radšej občianky
Z toho, ktorá z navlas rovnakých sestier Opártyových z Turian je Monika a ktorá Katka, majú viacerí hokej. Niekedy aj ony samy. Keď si pozerajú fotky z detstva, nie sú si isté. Spolužiaci z gymnázia ich začali rozlišovať po dvoch rokoch, teraz v maturitnom ročníku si ich už ani nemýlia.
„Tí, ktorí nás poznajú dlho, nás už rozoznajú bez problémov. Ja mám oválnejšiu tvár, sestra takú vajcovitú, ja sa obliekam elegantne, sestra športovo a ešte jedno rozlišovacie znamenie máme – Monika je tá, ktorá má jazvu nad okom. Urobila som jej ju ja v detstve,“ popýšila sa Katka, ktorá sa v lete vrátila z Anglicka trošku pribratá, z čoho je okolie nadšené. Konečne ďalší rozpoznávací znak! Ale nie pre všetkých. Napríklad učiteľky doteraz nevedia, ktorá je ktorá. Nedávno jednu z nich učiteľka vyvolala na slovenčine odpovedať, ale keďže nebola pripravená, chcela ju zaskočiť sestra. Učiteľke bolo toto malé klamstvo ihneď akési podozrivé, ale spolužiaci, ktorí jej tvrdili, že odpovedá tá správna, ju úplne doplietli. Až si musela od dievčat pýtať občianky...
Keďže obe sú ako jedna, často sa kvôli tomu nasmejú. Keď prišli na gymnázium, málokto vnímal, že sestry sú vlastne dve. Takže, keď sa jedna po druhej na chodbe pozdravili spolužiakovi, ten sa čudoval, prečo sa mu spolužiačka zdraví dvakrát? Je to zvláštne, ale do skupiny ľudí, ktorí dievčatá nevedia rozoznať, patria aj ich vlastní rodičia. „Keď som niečo vyviedla, oco sa rozkričal na Moniku a tá plakala, že kričí na nesprávnu...,“ spomenula si na jeden z prípadov Katka. Ich priatelia si ich však zatiaľ nezmýlili. „Raz sme sa chceli vymeniť, aby sme ich vyskúšali. Ale upustili sme od toho. Neverím, že by nás nevedeli spoznať,“ zasmiali sa dievčatá, ktoré už mali aj spoločného ctiteľa. „Na základnej škole sa do mňa zaľúbil spolužiak, no keď som ho odmietla, išiel za sestrou. Vraj je to jedno,“ pokrčila plecami s úsmevom Monika.
Zrkadlovou podobou budú sestry Opártyové motať hlavy okoliu aj naďalej. Obe si totiž znova vybrali spoločnú školu: dejepis s náukou o spoločnosti.
Barbora a Tatiana sú stále v telepatickom spojení
Dvojvaječné dvojičky z horného Turca - Tatiana a Barbora - svoju prepojenosť nikdy nechápali ako výnimočnosť. Spolužiaci im síce závideli, že sa v škole môžu zameniť, ale to vraj nikdy nevyužili. Vizuálnu podobu si užili hlavne v detstve a s ním sa im spája aj najviac spomienok a veselých príhod. Teraz už žijú každá so svojou rodinou v Turčianskych Tepliciach, no často sa navštevujú. Niekedy sa im stáva, že komunikujú aj prostredníctvom telepatie, ktorá u nich funguje vraj na sto percent. „Občas sa mi zdá, ako keby sme boli ešte stále „prepojené“ pupočnou šnúrou. Ja osobne som veľmi rada, že mám sestru – dvojičku. Od detstva sme stále spolu a nemôžem povedať, že by mi to prekážalo. Spolu sme chodili do škôlky, na základnú, strednú školu a keď sme sa chceli rozdeliť aspoň na výške, tak nám to nevyšlo. Osud asi chce, aby sme boli stále spolu. Ja si to už ani neviem predstaviť inak,“ rozhovorila sa Barbora.
Hoci už dospelé dvojičky žijú každá so svojou rodinou, veľmi sa od seba nevzdialili. Delia ich asi dva kilometre. Barbora žije v Turčianskych Tepliciach, Tatiana v Háji.
Svojou prítomnosťou v spoločnosti vždy spôsobovali mierny rozruch. „Ako sme rástli, začali sme sa obliekať každá inak dúfajúc, že sa už za nami nebudú otáčať a ukazovať na nás prstom: aha to sú dvojičky. Sestra sa už na základnej škole odmietla rovnako obliekať, preto vždy každé ráno čakala, kým sa oblečiem ja a potom sa obliekla aj ona. Ale úplne inak,“ spomína si Barbora na pubertálne obdobie.
Aby si ich v detstve nemýlili, nosili na krku retiazky s príveskami s iniciálami krstných mien. „Teraz, keď sa náhodou niekto pomýli a povie mi Táňa, len sa usmejem a opravím ho. Myslím si však, že už nie sme také podobné ako v detstve,“ tvrdí Barbora. „Často si nás mýlili aj chlapci, ale ako sme rástli, tak sa do určitej miery zmenili aj naše povahy a oni nás už poznávali podľa toho, že jedna sa stále smiala a druhá chodila stále zamračená,“ prezrádza Barbora. „Ja som vraj vždy bola veľmi lenivá a nič sa mi nechcelo, tak som si zo svojej sestry urobila „poskoka“. Vraj ma musela obliekať, vyzliekať, obúvať, vyzúvať... Bola som aj veľmi pahltná a dokonca som si napchala raz celý banán do úst, len aby som sa s ním nemusela podeliť so sestrou,“ prezrádza na seba Táňa.
Spoločných myšlienok majú stále dosť. Aj teraz, keď už nie sú tak často spolu ako v detstve. Doteraz sa im stáva, že naraz vyhŕknu rovnaké slovo či vetu. Mama im potom iba pyšne povie, že nezaprú svoje dvojičkovstvo. Choroby nikdy spoločne neprechádzali, skôr sa vystriedali po týždni. „Sestra bola dosť často chorá a ja som bola tá, ktorá mala toho najviac zlomeného a zašívaného. Mamina sa vždy smiala, že sme boli na úrazovke už ako doma,“ hovorí o pár minút staršia Táňa.
Dievčatá mali mnoho spoločných záľub najmä v detstve, o ktoré sa starali najmä rodičia. „Keď sme mali asi tri roky, rodičia nás prihlásili na gymnastiku. Potom sme v šiestich rokoch s gymnastikou skončili a rodičia nás prihlásili do martinského folklórneho súboru Turiec. Pri ľudovej hudbe, speve a tanci sme zostali až desať rokov,“ hovorí Barbora. „Milujeme pohyb. Rady plávame a tancujeme,“ potvrdzuje Táňa.
Za najväčšiu výhodu považujú možnosť zámeny, no dvojičkovstvo má aj svoje nevýhody. „Neustále porovnávanie, neustále obzeranie, ukazovanie prstom,“ zhodnotila na záver Táňa. Táňa už svoje dieťatko má, Barbora práve čaká. Jediné, čo si dievčatá želajú je, aby deti boli zdravé a je jedno, či budú dvojičky alebo nie.
Dvojičky v uniformách
Ľubomír a Milan Ďurčányovci (25) z Valče si toľko srandy kvôli podobe nikdy neužili. Narodili sa síce v jeden deň, ale sú dvojvaječné dvojičky. Pomýliť si ich nemôžete. Jeden má plnšiu tvár, druhý štíhlejšiu. Stále ich však vídať spolu. Celú základnú školu sedeli spolu v jednej lavici, na strednej síce chodili do rovnakej budovy, no na iné odbory. Dokonca sa stretli aj v kasárňach ako profesionálni vojaci. Ľuboš ale po čase zmenil zelenú uniformu za čiernu a robí mestského policajta.
Pre rodičov sú Ľuboš s Milanom vytúženými deťmi. „Mali sme dve dcéry a s manželom sme túžili po synovi. Keď som otehotnela, nastali komplikácie, preto ma poslali na sono na špeciálne vyšetrenie do Banskej Bystrice. Povedali mi, že čakám dvojičky a mám sa rozhodnúť, či si ich vzhľadom na bolesti nechám. Celú cestu domov som vo vlaku preplakala. Ale napokon sme si s manželom povedali, že si ich necháme, veď sme sa na ďalšie dieťa tešili. Čo na tom, že boli odrazu dve?“ zasmiala sa mama.
Ako každá matka vedela svoje dvojičky rozlíšiť hneď. „Prvý prišiel na svet Ľuboš. Bol o pár dekov ťažší a o osem minút starší. Neskôr sa im však váha i výška vyrovnala a boli v tomto rovnakí až do puberty. Ľuboš sa potom vytiahol hore, Milan šiel viac do šírky. Potom ale schudol. Do tváre sú však rozdielni, teraz ešte viac ako v detstve, takže si ich nikto nemôže pomýliť,“ myslí si mama Jarmila Ďurčányová. Aj napriek tomu odmalička svojich synov obliekala rovnako, kupovala im rovnaké veci. Chalani však pritom ticho zatínali zuby. „Nikdy sme to mame nepovedali, ale nechceli sme sa rovnako obliekať. Hanbili sme sa za to,“ vyrukovali chalani. Od strednej školy sa obliekajú rozdielne, ale nedokážu sa od seba odpútať. „Nevedia bez seba existovať,“ pokrútila hlavou mama. „Vždy boli sebestační, kamarátov nepotrebovali, tvorili tím. Spolu sa bavili, spolu sa bili. Jeden bez druhého nevydržia. Keď bol Ľuboš v Anglicku, videla som na Milanovi, že je nesvoj. A zas keď bol Milan na vojne, Ľubošovi viditeľne chýbal. Dokonca keď si jeden našiel priateľku, musel si ju nájsť aj druhý, aby nebol sám,“ prezradila na svoje dvojičky mama. Bratia vraj nikdy neležali narovnako v posteli s horúčkou, ani nechodili s obviazanými rukami, ako to u niektorých dvojičiek býva, ale predsa len medzi nimi existuje zvláštne spojenie. „Keď chcem na mobile vytočiť Milana, práve v tej chvíli mi zavolá. Akoby to tušil,“ pokrčil plecami Ľuboš. ⋌(MD, JAKUB)

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Nástrahy online vyučovania, o ktorých sa nehovorí
  2. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny
  3. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom
  4. Neberieme štúdium športovo, ale športujeme
  5. METROPOLIS prináša mestské bývanie vo vysokom štandarde
  6. Študuj na univerzite s viac ako 60 ročnou tracíciou!
  7. Slovensko spoznalo najlepšie farmy minulého roka
  8. Máš dosť teórie a poučiek? Študuj, cestuj, pracuj a ži!
  9. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  10. Na VŠEMvs získaš kvalitné štúdium v moderných priestoroch
  1. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  2. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  3. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  4. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  5. Detský čaj COOP Jednoty získal unikátne medzinárodné ocenenie
  6. FMMR svojím výskumom reaguje na aktuálne živé témy
  7. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  8. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  9. Novinka medzi prefabrikátmi
  10. Virtuálne prechádzky ako pomoc turistom pri orientácií
  1. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 34 780
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 15 793
  3. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 376
  4. Aká je chémia vôní 11 512
  5. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 306
  6. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 8 778
  7. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 641
  8. Bývanie v meste predlžuje život 8 262
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 7 721
  10. Čo ovplyvňuje chuť kačacieho mäsa? Tieto dve veci 5 854
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Adventný veniec v Turanoch. Prvá sviečka už svieti.
Utečenci zo Sýrie sa po vystúpení z kamióna ocitli v Hornej Štubni

Zmeny sa dejú najmä v útoku

Vedenie martinského hokejového klubu však plánuje doplniť káder aj o defenzívnych hráčov.

Rastislav Špirko posilnil martinský prvoligový tím.
#MYtozvladneme

ONLINE DISKUSIA: Prohibícia hazardu? Správne riešenie alebo krok vedľa?

Diskusiu vysielame live vo štvrtok 3. decembra o 18.00 hod. Novela zákona o hazardných hrách dala do rúk miest a obcí možnosť zakázať na svojom území hazardné hry aj bez petície občanov. Odborníci varujú pred týmto krokom a poukazujú na vznik viacerých nebezpečenstviev.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kamión narazil do reštaurácie a pohostinstva (+VIDEO)

Vodič pravdepodobne za volantom zaspal, havaroval v centre Tvrdošína.

V Zámkoch otvorili nové nákupné centrum

Pre návštevníkov je k dispozícii osem obchodných prevádzok.

Už ste čítali?