Literárny a kultúrny historik, literárny kritik a redaktor Tomáš Winkler vo svojom najnovšom románe ...dlho budeme mŕtvi siahol po téme, ktorá v našej literatúre doposiaľ takmer absentovala.
Roky 1968/69 a následnú normalizáciu dobre literárne spracovať môžu len tí, ktorí ju prežili. Početná galéria ľudí, ktorí sa chytili pera v poslednej dekáde minulého a prvej tohto storočia, toho nie je schopná, pretože najlepšie predsa len „píše“ život. „Až keď zostarneme, zistíme, že to, čo sme prežili, bol román,“ tvrdí aj hlavná postava Winklerovho románu Tomáš Wavrenčík.
Autor si nemusel ani veľmi vymýšľať. Wavrenčíkov príbeh je jeho príbehom – kto ho pozná a prečítal si túto knižku, mi dá za pravdu. Ctihodná inštitúcia s vyše storočnou históriou, Čierna pani, Podháj, starý známy Jadran, KD Strojár, sklad zeleniny za železničnou stanicou či Biotika presne zasadzuje román do mesta pod Martinskými hoľami, Hviezdoslavova 12 je adresou inštitúcie, ktorá tvrdila dobu a ktorú ľudia s výpoveďou (nielen) z ctihodnej inštitúcie veľmi dobre poznali. Mená postáv i postavičiek padli autorovi medzi klávesy písacieho stroja s takou presnosťou, až to miestami zabolí. Historická a literárna pravda je v románe namiešaná v takej miere, že nikto nezapochybuje o totožnosti Tomáša Wavrenčíka (sanitára a potom robotníka) a spolu s ním žije dni a týždne jeho perzekúcie, vstávania, nádejí, sklamania z doby, ľudí, charakterov, priateľov, z toho, že ľudia v čase normalizácie žili vedome svoj neslobodný život a veľmi rýchlo sa mu vedeli prispôsobiť.
Žijeme krátko, dlho budeme mŕtvi. Výsek večnosti, ktorý nám bol daný, by sme nemali premárniť. Možno toto je odkaz románu jeho čitateľom, možno je častou dlhu, ktorý splácame minulosti, tak ako ho v tomto románe spláca jeho autor a postava, ktorú si vymyslel-nevymyslel. Knihu vydalo martinské Vydavateľstvo Matice slovenskej. Po Winklerových dielach literatúry faktu, monografiách, účelových publikáciách a stovkách článkov je pre mnohých čitateľov román možno prekvapujúcim príspevkom zo spisovateľskej palety autora. Každopádne nie zbytočným a nie samoúčelným.
VIERA LEGERSKÁ