Tento nevšedný dar Ivan Líška predstavil aj porote Slovensko má talent. Vložil im do rúk kalkulačky a počítal príklady, ktoré mu dávali. Jeho výsledky sa zakaždým zhodovali s číslami na displeji v malom počítadle. Vyrazil im tým dych, no medzi super talenty ho nepripočítali. „Nevadí, aj tak som tam nešiel vyhrať. Nezvyknem sa s tým chváliť, ale keď ma pozvali, išiel som. Nemám problém vystupovať v telke,“ mávol rukou Turanec, ktorého televízia Markíza vylovila do tejto relácie z archívu. Pred piatimi rokmi vystupoval aj v Pročkovej relácii Nebo – peklo.
Aj šoumen ako Jožo Pročko, ktorý už videl všeličo, vyvaľoval oči, keď Ivan vymýšľal ťažké príklady, násobil čísla rôznych cifier, no Ivan sa nepomýlil. „Je to vec tréningu. Niekedy sa aj pomýlim, lebo násobiť štvorciferné čísla nie je maličkosť. Potom sa k príkladu vrátim, nájdem chybu a opravím ju,“ povedal. Na vygenerovanie správneho výsledku má Ivan vlastný systém. „Čísla nepodpisujem v mysli pod seba ako na papieri, z tohto by som mal mišung. Zaokrúhľujem ich nadol, aby sa mi lepšie násobili, a zvyšok, teda menšiu cifru, po vynásobení pripočítam k prvému výsledku,“ prezradil svoje tajomstvo.
So svojím talentom sa nezvykne chváliť. Ľudia mu potom nedajú pokoj a nútia ho násobiť. „Raz to na mňa bonzol kamarát na vojenčine, takže keď starí mazáci večer popíjali, zobudili ma a celý večer som im musel počítať príklady,“ pokrútil so smiechom hlavou. Keďže aj v Mladej Boleslavi, kde pracuje, chytajú Markízu, kolegovia z automobilky doňho zabŕdajú a pri pive skúšajú s kalkulačkou v ruke. V súkromnom živote však svoju súkromnú kalkulačku ešte nikdy nevyužil. Najmä v obchode, kde by ju mnohí z nás potrebovali. „Keď nakupujem, na ceny nepozerám a ani to nepočítam,“ zasmial sa.
Vôbec nie je ťažké uhádnuť, ktorý predmet mal Ivan Líška v škole najradšej. „Matematika mi naozaj nerobila problém, ale geometriu som nemusel. Malú násobilku som ovládal na základke, násobenie z hlavy som rozšíril naplno na učňovke. Ani neviem ako. Prišlo to tak prirodzene, potom som to len doma dotrénoval. Učiteľky boli z toho tiež nadšené, posielali ma na matematické olympiády. Uspel som aspoň na školských kolách,“ pochválil sa. Po kom tento talent zdedil, môže len hádať. „Môj starý otec robil v banke, možno to mám po ňom, veď tam násobilku treba,“ pošúchal si koreň nosa. Zatiaľ ho však nemá komu podať ďalej. „Bol som asi príliš vypočítavý a dievčatá som priveľmi preberal,“ pokrčil s úškrnom plecami.
MIROSLAVA DÍREROVÁ