Článok pokračuje pod video reklamou
Po roku ste do Martina neváhali na turnaj opäť prísť...
- Do Turca chodím často a rád. Len čo ma bývalí spoluhráči pozvali na futbalový turnaj, neváhal som. Organizačne
zvládli podujatie na výbornú. So Štefanom Jačianskym, ktorý nás trénoval v sedemdesiatych rokoch, som bol v kontakte veľmi často. Trénoval ma a dokonca aj zasvätil do tajov trénovania. Pán Jačianský, ktorého meno nesie tento turnaj, bola výnimočná osobnosť.
Aký dojem na vás pôsobí stretnutie s bývalými spoluhráčmi?
- Vek je vek. Nezastavíš ho. Pribudli nám šedivé vlasy, ale to neznamená, že človek sa musí zle cítiť. Aj na turnaji bolo vidieť, že kamaráti nezabudli hrať futbal. Navyše pomohli dobrej veci. V neposlednom rade sa s bývalými spoluhráčmi stretávam preto, aby sme si zaspomínali na staré dobré časy, keď Martin hral v druhej najvyššej československej súťaži. Myslím si, že práve bývalí vynikajúci futbalisti by si zaslúžili väčšiu pozornosť, napríklad aj od mesta, pretože centrum Turca preslávil okrem divadla aj dobrý futbal.
Okrem návštevy v hľadisku ste tu boli tak trochu aj pracovne...
- Áno. Už v tomto roku plánujeme usporiadať v Martine turnaj pre mládež. Mojou úlohou je tiež pomôcť pri zriadení posilňovne a najnovšie sa snažíme nájsť finančné prostriedky na postavenie ďalšieho minifutbalového ihriska, tentoraz v priestoroch Spojenej školy, teda bývalého strojárskeho učilišťa. Bol by som rád, keby sa nám tieto tri záväzky podarilo splniť. (MP)
