Oživotvorenie Matice sa udialo po 44 rokoch, keď v roku 1875 uhorská vláda túto národnú inštitúciu násilne zatvorila.
Obnovenie činnosti Matice slovenskej súviselo s rozpadom Rakúsko-Uhorska a včleňovaním Slovenska do novovzniknutého štátneho útvaru - Česko-Slovenska. Keď Šrobárovo Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska sídlilo v Žiline, Šrobár využil túto príležitosť a na prelome rokov 1918 - 1919 navštívil Martin a 1. januára 1919 zrušil platnosť nariadení bývalého uhorského ministerstva vnútra z roku 1875, ktorým bola rozpustená Matica slovenská a zhabaný jej majetok.
Dekrétom č. 1 z roku 1919 boli všetky práva Matice slovenskej vyhlásené za neporušené, ktoré nezanikli ani počas jej nezákonnej likvidácie.
Dekrétom č. 2 z toho istého roku Matici slovenskej daroval 10 tisíc Kčs. Tieto dva dekréty predchádzali bezprostrednému oživotvoreniu Matice slovenskej.
Riadne oživotvorujúce valné zhromaždenie Matice slovenskej sa konalo 5. augusta 1919 v Turčianskom Sv. Martine, predsedami Matice slovenskej sa stali Pavol Országh Hviezdoslav, Richard Osvald, Matúš Dula a Vavro Šrobár, za správcov Matice slovenskej zvolili Jozefa Škultétyho a Jaroslava Vlčka. ⋌(KR)