Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Mrazí už len predstava o živote na ulici v extrémnej zime

ABY BEZDOMOVCI nepomrzli, mesto s katolíckou charitou im poskytli na noc teplé postele. V nocľahárni však platia isté pravidlá, ktoré dodržiavajú. Dohliada na nich totiž bývalý policajt.

V Katolíckej farskej charite na Prieložteku ma víta typický pach. Ak sa tu od novembra pravidelne stretáva 20 bezdomovcov denne, inak tomu ani nemôže byť. Hoci by ste neviem ako vetrali. Večer presne po ôsmej sa zas znásobí. Vtedy esbéeskár Milan Kaštan reaguje na neutíchajúci zvonec pri dverách a nocľažníkom odomyká dvere. Dnu sa naraz vrúti 20 ufúľa- ných a zarastených mužov. Nechodia po dlhších časových úsekoch po jednom, naučili sa chodiť spoločne. Vlastne... naučila ich to zima. Na ulici sa pred ňou nemajú kam schovať. Sú jej vystavení od rána do večera. A keď sa blíži 20. hodina, s prázdnym žalúdkom a omrzlinami na rukách i nohách utekajú čo najskôr do tepla.
Ich malá „spálňa“ pripomína izbu v kasárňach. Prečo nie? Veď železné dvojposchodové postele pochádzajú práve odtiaľ. Rozpŕchnu sa k svojim posteliam so svojimi menovkami, ktoré si nastálo obsadili, na pričňu zavesia ťažké kabáty a utekajú podľa domácich zvyklostí k stolu. Tam na nich čaká podnos s tromi malými napaštétovanými chlebmi, šálka čaju a trikrát do týždňa aj teplá polievka.
Ako bývalý policajt si vyslúžil rešpekt
Na moju prítomnosť reagujú rôzne. Ženu tu nestretajú, nocľaháreň je výlučne len pre mužov. Hoci o polnoci párkrát pri dverách zvonili i ženy a matky s deťmi. Milan Kaštan, nech má srdce akokoľvek mäkké, musí ich poslať preč. Dosť že od decembra berie na noc o šesť mužov naviac. Ukladá ich na prístelku na zem. Pre viac „uzimencov“ z ulice miesta na zemi ani deky nemá.
Prítomnosť Milana Kaštana, ktorý stále pendluje medzi kuchyňou a stolom v spoločenskej sále, ma upokojuje. Vybudoval si medzi bezdomovcami rešpekt a autoritu. „Takmer tridsať rokov som pracoval na polícii, mnohých z nich poznám a oni si pamätajú mňa. Sú to zlodejíčkovia, vreckári, výtržníci. Vedia, že so mnou nie sú žarty,“ povedal mi vo svojej malej kancelárii chvíľu pred tým, než pustil nocľažníkov dnu. Pozná ich už takmer všetkých. Za tri roky, čo v charite stráži nocľaháreň, sa ich rady veľmi nezmenili. Len kde-tu sa objaví nový „obyvateľ ulice“. Ak sa však nevie vpratať do kože, teplo charity musí opustiť. „Vedia, že tu vládnu prísne pravidlá. Akceptujem, ak majú vypité, lebo na ulici sa inak prežiť v zime nedá, ale nesmú byť príliš opití a robiť problémy. Naposledy sa tu vrútil opitý muž s rádiom, ľahol si na zem, ale nechcel vypnúť rádio, ani spať. Volal som policajtov a tí ho vyhnali naspäť do zimy. Bola to taká výstraha, ktorú berú chlapi úplne vážne. Odvtedy som nezažil žiaden konflikt.“
O piatej by sa mi do práce vstávať nechcelo
Družnej vravy medzi mužmi niet. Ústa majú plné chleba, ruky si hrejú čajom. Len kde-tu hlasnú hudbu z rádia pretne nejaký hlučný mužný hlas. „Vy ste žena, ale ja som muž a nosím pod srdcom dieťa,“ vycerí na mňa bradatý dedo štrbavé zuby. „Ale čo? A ako sa vám tam dostalo?“ prejdem na jeho vtipkovanie. Schová ruky pod hrubý sveter a vytiahne svoje „dieťa“. Blonďavá bábika rozosmeje celú sálu. „Daj ju sem, požičaj na noc, bude sa mi hodiť,“ natiahne sa po nej najmladší člen stálej posádky. Muži sa opäť rozrehocú. Dvadsaťdvaročný Marek medzi starými pánmi viditeľne vytŕča. Celkom ma zarazí, že na ulici žije už tri roky. „Neviem, kto je môj otec. Žil som iba s mamou, ale vysťahovali nás z domu, lebo sme nezaplatili za vodu a elektrinu. Mama býva u svojich rodičov, ale starý otec ma tam nechce, preto cez deň chodím k maminmu bývalému frajerovi. Dnes mi dal aj polievku,“ pousmeje sa. Pri otázke, prečo nepracuje a či už pracoval, mávne rukou. „Že či! Robil som v Kii, ale nebudem predsa robiť medzi tými Kórejcami! Nepáčia sa mi ich pravidlá. Majú tam len dvadsaťminútové prestávky a musel by som vstávať ráno o piatej. To by som bol nevyspatý, lebo chlapi dlho mrmlú, chrápu, prehadzujú sa, takže zastávam až o deviatej. Na také pravidlá sa im... veď viete čo,“ rozhorčuje sa mladík.
Pripravili ma o milióny!
Muži sa môžu v nocľahárni osprchovať, oholiť i zaodieť. Ráno majú o siedmej budíček a s rovnakou dávkou v žalúdku ako večer opúšťajú o ôsmej charitu a vracajú sa na ulicu. Tu sa ich cesty rozchádzajú. „Stretáme sa aj na ulici, ale každý chodí vlastnými cestičkami, sme samotári, len niekedy sme popárovaní,“ priznáva 54-ročný Vladimír, ktorý ostal bez strechy nad hlavou po rozvode pred viac ako desiatimi rokmi. Ulica sa mu stala domovom, na ktorý si už zvykol. V zime prespáva v nocľahárni, cez deň vysedáva na lavičke. „Musím vám niečo povedať,“ obráti sa na mňa opäť ujo s bábikou, keď počuje svojho kamaráta rozprávať o živote pod holým nebom. „Tu síce môžeme prespať, ale cez deň sa dvanásť hodín musíme túlať a mrznúť. Nemáme sa kde schovať, aj zo stanice nás vyhodili,“ vysloví výčitku, ktorej adresáta si mám domyslieť. Jeho výčitka pritiahne deda s barlami, ktorý sa mi dovtedy vyhýbal. Rovnako ako môjmu fotoaparátu a dôsledne ma žiadal, aby som ho nefotila. Často sme ho vídali aj v našej redakcii – nahnevaného a ukrivdeného. Zdá sa, že sa nezmenil. „Dobre, môžete si ma odfotiť, ale poprefocujete si všetky moje dokumenty a uvidíte, že ma pripravili o milióny. A teraz som na ulici!“ srdí sa. Ihneď pritiahne nahnevané pohľady ostatných. „Neotravuj furt s tým!“ umlčia ho a dedo si nahnevane a hundrúc sadne na stoličku.
Netúla sa, ale pracuje
Aby nesedel naprázdno, do pohára mu naleje čaj asi druhý najmladší muž v sále. Tridsať-štyriročný Paľo ochotne obslúži i ostatných. Nehundre, nemračí sa. Nocľažníci – stálice ho poznajú len mesiac. Spáva blízko dvier, lebo najskôr vstáva. Do práce. „Býval som na ubytovni, ale pred Vianocami som nezaplatil nájom, lebo som mal ísť k bývalej žene. Lenže sme sa pohádali a ostal som na ulici. Nechcem takto žiť stále, beriem to len ako východisko z núdze. Hlavne, že sa mám kde vyspať,“ mávne rukou. Vidno na nej mozole. „Pracujem. Hocikde, ak sa dá. Najmä na stavbách. Aj chlapom odtiaľto niekedy dohodím prácu. Musím pracovať, lebo s dvomi bývalými ženami mám päť detí,“ pokrčí plecami.
Muži pomaly odchádzajú od prázdnych stolov, je čas ísť spať. A čas odísť. Do štípajúceho mrazu, ktorý ma ovládne už za pár minút. Ostať mu napospas na celý deň a celú zimu ako oni, je zo mňa nežijúci cencúľ. A vtedy ma zamrazí ešte viac.
(MD)

Skryť Vypnúť reklamu

ĎALŠIE MIESTA PRE BEZDOMOVCOV
V pondelok 12. januára zasadal krízový štáb mesta Martin. Jedným z bodov bolo zabezpečiť pre asi 130 bezdomovcov ďalšie lôžka. Radnica zo svojich objektov vybrala výmeničku na Novákovej ulici. Od 19. januára majú o teplo a posteľ postarané ďalší 30 ľudia z ulice. Mesto im zabezpečilo karimatky, spacáky, čaj a pri odchode dostanú balíček s jedlom. Režim zabezpečí SBS-ka. Prevádzka nocľahárne je plánovaná zatiaľ do konca marca. Hovorca radnice Jozef Petráš uviedol, že presný termín závisí od klimatických podmienok a záujmu bezdomovcov.











Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  2. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 26 238
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 189
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 066
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 989
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 611
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 388
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 599
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 480
  9. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 313
  10. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 303
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

3 h

Mesto Martin zverejnilo údaje zo skríningového testovania k pondelku 25. januára.

5 h
Adela Gallová, praktická lekárka pre dospelých.

Ostatné diagnózy nezmizli. Pacienti sa často boja ísť do nemocnice.

6 h
Mobilné odberové miesto vo Vrútkach.

Vrútocké mobilné odberné miesto prechádza na objednávkový systém.

7 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

22 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

23 h

Už ste čítali?