Ako sa človek cíti v koži okresného riaditeľa policajného zboru?
- Pravdupovediac ide o zmiešané pocity. Na jeden strane je to pre mňa istá satisfakcia za odslúžené roky a zároveň veľká profesionálna výzva. Ako protiváha pôsobí obrovský pocit zodpovednosti za vlastné rozhodnutia, ale aj za svojich podriadených.
S akými plánmi vstupujete do novej funkcie?
- Budem sa snažiť najmä o to, aby sa z policajtov nestávali úradníci, ale aby ich bolo viac vidieť na ulici. Nemyslím tým to, že mesto okamžite zaplavia muži v zelených uniformách, len chcem, aby ľudia cítili ochotu policajtov pomôcť tam, kde to treba. To sa dnes ukazuje ako jedna z rezerv našej práce
S akými kriminálnymi činmi sa martinskí policajti stretávajú najčastejšie?
- Prevláda majetková trestná činnosť, predovšetkým krádeže motorových vozidiel a odcudzenie vecí z automobilov. Ale ak by sa to dalo zovšeobecniť, Martin sa nevymyká z celoslovenského priemeru.
Zostane aj po odchode z dopravného inšpektorátu vašou srdcovku doprava?
- Jednou z priorít určite bude v spolupráci s kompetentnými inštitúciami vyriešiť dopravnú situáciu v meste a taktiež zvýšiť bezpečnosť na hlavnom ťahu Žilina – Košice, ktorý prechádza cez náš región. Zodpovedných budeme tlačiť aj do toho, aby sa zaoberali cestou z Martina do Turčianskych Teplíc, pretože tá je naozaj v dezolátnom stave.
Ak by ste sa mohli niektorých vašich nových povinností zbaviť, ktoré by to boli?
- Keby som mal tú moc, určite by som zmenšil časovú náročnosť mojej novej funkcie. Na takýchto postoch, aké teraz zastávam aj ja, je veľmi ťažké zladiť pracovné povinnosti s rodinnými.
Každý riadiaci pracovník si okolo seba vytvára tým ľudí, s ktorými je naladený na jednu vlnovú dĺžku. Chystáte aj vy personálne zmeny?
- V prvom rade bol vymenovaný nový riaditeľ okresného dopravného inšpektorátu, ktorým sa stal Igor Hus, pričom na jeho predchádzajúci post riaditeľa obvodného oddelenia v Turčianskych Tepliciach prišiel René Roháčik. Rozhodnutia o ďalších personálnych zmenách by boli predčasné, možno unáhlené. Na zmeny tohto druhu je ešte čas.
ROMAN BREZNIAK