Utorok, 26. január, 2021 | Meniny má TamaraKrížovkyKrížovky

Plavili sa okolo zeme, cez Bermudy a na ľuďoch si všímajú náušnice

BRATIA STANISLAV A FRANTIŠEK Rakovskí sa plavia po mori už viac ako tridsať rokov. Hoci to mali ako Slováci na mori ťažké, dokázali, že aj neprímorská krajina môže mať dobrých námorníkov.


Plaviť sa začali v dnes už neexistujúcich spoločnostiach, prešli niekoľkými režimami, niekoľkými funkciami. Martinčania sa na československých lodiach, nesúcich názvy slovenských miest, preplavili takmer všade a prevážali už takmer všetko.
Ako Slováci môžu byť námorníkmi?
Vo svete boli Martinčania často konfrontovaní s otázkou, ako môže byť Slovák námorníkom, keď nemáme more. Chuť a odvahu do tejto práce im však reči neodobrali. Stanislav Rakovský je mladším bratom z dvojice námorníkov a svoje remeslo ešte nezavesil na klinec. Pracuje pre belgickú firmu a preváža rôzny tovar najmä do Belgicka, Holandska a Francúzska. Teraz sa však už neplaví po mori, ale po kanáloch a na lodiach s menším výtlakom. Jeho starší brat František začal s námorníčením v roku 1972 na odporúčanie bratranca, tiež Martinčana. Na more sa dostal celkom ľahko a to len preto, že mal záujem akurát v čase, keď bola núdza o námorníkov. Nových námorníkov vraj brali väčšinou z už neexistujúcej Dunajplavby, ale keďže im vtedy chýbali strojní dôstojníci, František sa tam dostal aj napriek tomu, že na mori ani v Dunajplavbe nikdy v živote nebol.
„Nastúpil som do Námornej federálnej plavby, kde brali len lodníkov, ktorí už boli na mori a vedeli uväzovať loď na rieke oceľovými lanami. Na mori je to jednoduchšie. Loď sa uviaže vtedy, keď príde do prístavu.
Z Martina ma teda preložili do Prahy a tam nechápali, ako sa Martinčan, ktorý v živote nevidel more, dostal na loď,“ vysvetľuje František začiatky svojej kariéry.
Prvýkrát bol na mori 17 a pol mesiaca
Na more si musel vybaviť námornú knižku, víza, zdravotný i očkovací preukaz a rôzne certifikáty spôsobilosti. Dĺžka nalodenia v tom čase bola 9 až 12 mesiacov a vylodiť sa dalo iba z európskeho prístavu. „Tak sa mi stalo, že na prvej lodi som bol 17 a pol mesiaca a domov som išiel z Poľska,“ hovorí František úplne vážne. Podmienky na lodi však nešliapali na krk tak ako dnes. „Niekedy sme v prístave stáli aj tri týždne, ak sme niečo opravovali. Ak sa niečo pokazí dnes, treba to opraviť hneď. Vyložiť, naložiť náklad a plávať ďalej s čo najmenšou posádkou,“ porovnal František stále najlacnejšiu dopravu na svete v priebehu rokov.
Na lodi bratia začínali ako pomocníci, postupne sa dostali na vyššie posty. Stanislav sa vypracoval na botsmana, čo je v námornícej reči loďmajster a František sa stal mašinovým chiefom. Lodná hierarchia postov je presne daná a dnes už treba na každú vyššiu funkciu vysokú školu.
Na lodi je štrnganie a pískanie zakázané
Málokto sa môže pochváliť, že oboplával svet. Stanislavovi Rakovskému sa to podarilo v roku 1999 za 102 dní a 8 hodín. Plavbu okolo sveta začal v kolumbijskom prístave Baranquilla a pokračoval cez Georgetown, Srí Lanku, Indiu, Singapur, Vietnam, Kóreu, Čínu a po preplávaní Panamského kanálu zakotvili v Baltimore v USA. Dovedna naplávali 29 477 námorných míľ. Prechodom rovníka a polárneho kruhu získal dokonca aj krstný list od Neptúna. „Krst je taký obrad, ktorý znamená, že sa človek podriaďuje Neptúnovi – bohovi mora,“ spomína s úsmevom botsman Stanislav a ukazuje fotky z krstu. Túto zvláštnu tradíciu vraj dodržiavajú aj letci.
Na lodi však verili viacerým poverám. Štrnganie vraj budí duše námorníkov, a preto sa na lodi štrngá prstami. Pískanie zase privoláva búrku a vietor, preto sa na mori zásadne nepíska.
Neptúna námorníci odjakživa rešpektovali, pretože mali možnosť zažiť úžasnú silu morských vĺn a vetra. Najväčší strach mali z toho, že sa loď potopí. „Báli sme sa, že sa utopíme, pretože keď sú búrky na mori, loď je predsa len kus železa,“ vysvetľuje František, ktorého hurikán raz zaniesol až ku Srí Lanke.
Ďalší zvyk, ktorý si martinskí námorníci preniesli do bežného života, sú náušnice v uchu. Symbolizujú odvahu. Námorník ju môže získať, ak prejde nebezpečným úsekom, akým je napríklad Mys Dobrej nádeje alebo Mys Horn. „Zlievajú sa tu dva oceány a kto tadiaľto prepláva, môže si dať náušnicu do ucha na tú stranu, ktorou bol bližšie k mysu. Ľudia, ktorí to dokážu, sú vraj zdatní a obdivuhodní,“ hovorí s úsmevom Stanislav, ktorý si odvtedy na ľuďoch všíma krúžky v uchu. „Dnes to nastrelia už každému,“ sklamane skonštatoval.
Bermudská záhada nefungovala
Počas svojej moreplavby sa stretli aj s chýrmi o zmiznutých lodiach v oblasti Bermúd, cez ktoré nie raz preplávali. „Niečo tam musí byť. Jednému známemu sa stalo, že v tejto oblasti mu vypadli všetky navigačné prístroje a posádka nevedela, čo sa deje a až po niekoľkých hodinách zistili, kde sú. Nebola to však elektrikárska chyba, lebo by sa sama neopravila,“ podelil sa so strašidelným príbehom František. „Ja som tade išiel viackrát, a nikdy sa mi nič nestalo. Najnovšie výskumy však tvrdia, že na dne je metán, ktorý sa prudko uvoľňuje a spôsobuje, že voda stráca svoju špecifickú hustotu a vtedy sa loď môže potopiť,“ vysvetľuje bermudskú záhadu.
Bratia sa však zhodujú v tom, že je určite veľkou záhadou, kam sa stratili ľudia z lodí v tejto časti sveta. „Loď ostala nedotknutá, bez posádky, káva nedopitá,“ vraví mladší brat. V Bermudách vraj ostali aj trosky československej lode Pionier, ktorá tu kedysi havarovala na koraloch. Nie však pôsobením bermudskej záhady, ale vraj pre opačné ovládanie lode, ktoré zmiatlo kapitána.
Kontroly sa sprísnili po útoku na dvojičky
Počas nakladania tovaru v americkom prístave v Lake Charles bol Stanislav svedkom teroristického útoku na newyorské dvojičky. „Plavil som sa vtedy na lodi Banská Bystrica. Nakladali sme ryžu pre Haiti a keď sa to stalo, na všetkých plošných televízoroch začali vysielať záznam z nárazu lietadiel. Vtedy nás ako cudzincov poriadne kontrolovali,“ spomína si Stanislav na rok 2002. V Amerike vraj boli kontroly vždy dôkladné, ale po útoku sa ešte viac sprísnili.
Boli aj prípady kolízií našich lodí s americkými a tie sa končili väčšinou na súdoch. „V amerických novinách sa čudovali, ako je možné, že československí námorníci majú svoju loď, keď ani nemajú more. Bola to však ich nevedomosť, pretože každý štát môže mať námorné lode a nemusí byť prímorským štátom,“ zaspomínal František.
Ďalšou z výhod, ktoré má námorník v práci, je okrem mora okolo seba a neba nad hlavou aj prístup k najnovším trendom oblečenia v bohatších krajinách. Zo svojej plavby sa chlapi vždy snažili doniesť nejaké suveníry. „Nosil som oblečenie pre celú rodinu. Čo sa mi zmestilo do batožinového limitu, to som zobral. Na hraniciach však bývala vždy sranda,“ hovorí s úsmevom starší Rakovský. Preniesť mohli vždy len toľko, koľko zarobili.
Niekedy išlo aj o život
Československé lode prevážali rôznorodý náklad od tankov, zvaných aj holubice mieru, šrotu, rúd, obilia až po peniaze. Najhorším nákladom je vraj sypký náklad ako kukurica, zrno a rudy, ktoré môžu navážiť loď. „Niekedy sme upevňovali náklad aj dva dni,“ posťažoval si Stanislav.
Sparťanské podmienky nastali, keď sa slniečko oprelo svojimi lúčmi do železnej konštrukcie lode. Ešteže existuje ideálna tekutina, ktorá dokáže zahasiť smäd a do organizmu doplní aj vitamín B. Sladkú vodu na pitie si nosia v zásobníkoch. Tú úžitkovú čerpajú z mora a prevárajú ju. S morskou chorobou bratia nikdy nemali veľký problém. Väčšinou im pomáhal kinedryl.
Najväčší strach mali z Alžírskeho prístavu, kde sa stávalo, že námorníkov ohrozovali na životoch rôzni zlodeji. „Človek sa tam nesmel pohybovať ako jednotlivec. Loď nám vykradli bežne. Pobrali obleky, masky, ale loď je voči takýmto krádežiam poistená,“ opisuje Stanislav.
V africkom prístave Lagos je situácia podobná. Ľudia sú tu veľmi chudobní a gate s tričkom sú všetko, čo vlastnia. „Keď tam prídeme v rifliach s hodinkami na ruke, tak po nás pokukujú,“ povedal botsman o najnižšej kaste v Afrike.
Dlhoročné skúsenosti Turčanov sa ani nedajú vyrozprávať na jednom posedení. Exkluzívne zážitky si však nikdy nezapisovali. A tak jediný záznam o nich je ten, čo práve čítate.
JANA KOVALČÍKOVÁ

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  2. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  3. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  4. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  5. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  6. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  7. Investície s fixným ročným výnosom od 6 do 8,25 %
  8. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji
  9. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  10. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  1. Spoločnosť BILLA v novom e-booku radí, ako sa stravovovať zdravo
  2. Počas koronakrízy vzrástli obavy z dopadov práceneschopnosti
  3. Za špičkovým produktom na podporu imunity sú talentovaní Slováci
  4. Ochrana prírody na Slovensku má nové ocenenie
  5. Ako spoznať ekologickejšie potraviny? Radí odborník
  6. Budovanie zelenej značky
  7. Arval Slovakia: Spoliehajú na nás firmy z kľúčových sektorov
  8. INEKO: Základná škola v Svätom Jure je najlepšia na Slovensku
  9. Absolventi Paneurópskej vysokej školy majú takmer najvyšší plat
  10. Pandemická kríza urobila obrovské PR online vzdelávaniu
  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 25 614
  2. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 22 048
  3. Zanzibar: Čo treba vidieť v africkom raji 17 126
  4. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 8 963
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 586
  6. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 8 366
  7. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 7 588
  8. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 470
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 7 293
  10. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 291
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Boj o prvé miesto v ankete bol veľmi tesný.

V ankete o Najlepšieho futbalistu TFZ 2020 bol rozdiel medzi prvým a druhým hráčov poradia len osembodový, čo je najmenšie číslo za posledných päť rokov.

3 h

Mesto Martin zverejnilo údaje zo skríningového testovania k pondelku 25. januára.

6 h
Adela Gallová, praktická lekárka pre dospelých.

Ostatné diagnózy nezmizli. Pacienti sa často boja ísť do nemocnice.

7 h
Mobilné odberové miesto vo Vrútkach.

Vrútocké mobilné odberné miesto prechádza na objednávkový systém.

8 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Dobre skončilo v Bobote, Čachticiach, Stankovciach. Výborne v Dolnej Porube a Trenčianskych Miticiach.

25. jan

Ide zatiaľ iba o čiastkové výsledky.

23 h

Podľa aktuálne nastavených parametrov a údajov len z MOM, zriadených rezortom zdravotníctva, by si v Banskobystrickom kraji zopakovali testovanie v šiestich okresoch.

24 h

Mestá a obce v okrese Prievidza postupne zverejňujú počty ľudí, ktorí využili skríningové testovanie v ich obci.

24. jan

Už ste čítali?