Čím bude martinská kultúra bez kandidatúry

V minulom roku, v čase, keď sa Martin uchádzal o titul Európske hlavné mesto kultúry 2013, sa ukázalo, že spojenie síl dokáže z tohto mesta urobiť miesto, kam ľudia za kultúrou chodia. Záverečná bilancia kandidatúry hovorí jasnou rečou o približne šiestich desiatkach hodnotných kultúrnych podujatí, z ktorých viaceré prekročili chotár mesta a stali sa vhodnou pozvánkou pre kultúrne vyžitie ľudí zo širokého regiónu.
Po známych festivaloch, ako sú Slovesná jar, Martinská literárna jar, Dotyky a spojenia či Scénická žatva alebo Matičné dni pribudli do portfólia mesta Jazzalife, Kremnické gagy, Deti vetra či Martinské kultúrne leto, ktoré môžu byť potrebnou inšpiráciou pre svoj rozvoj aj v budúcich rokoch. Počas kandidatúry sa ukázalo, že je možné prelomiť ľady (ne)spolupráce, ktorou boli (sú?) martinské kultúrne inštitúcie povestné. Každá dokáže robiť „svoju“ kultúru na veľmi dobrej úrovni, no spolu ju dokázali robiť na ešte vyššej. Takej, ktorá priniesla aj účinkujúcich či dobré hodnotenie i spoza slovenských hraníc.
Nepochybne, motor kandidatúry pracoval na plné obrátky. No po vyhlásení výsledkov akoby sa zasekol. Inštitúcie sa stiahli, každá sa ponorila do svojich problémov a spolu už do konca roka nezorganizovali nič. Je pravda, že aj nezisková organizácia Dotyky a Spojenia, ktorá koordinovala kandidatúru, prechádzala transformáciou a hľadaním nového riaditeľa, takže v nej veľa síl na iné ako štandardné podnety nezostávalo. No dôvodov na pokračovanie v rozvíjajúcej sa spolupráci bolo viac. Spomeňme len jeden – 90. výročie Martinskej deklarácie. Mesto ho premárnilo. Možno to bolo dostatočné memento. Svet sa uberá cestou spolupráce a je jedno, či ide o kooperáciu cez niekoľko hraníc alebo cez niekoľko ulíc. Ak to kompetentní nepochopia, odprevadia mesto a jeho rozvojové ambície na slepú koľaj.
Peter Kováč, dnes už bývalý riaditeľ neziskovej organizácie Dotyky a Spojenia, pri analýze činnosti tejto inštitúcie pred martinským poslaneckým zborom označil aj ďalšie slabé miesta martinskej kultúry. Jednou z nich je absencia vlastného kultúrneho stánku. Podľa neho ju môže do istej miery nahradiť rekonštruovaný Dom Jozefa Cígera Hronského – aspoň čo sa komorných podujatí týka. Mestu tiež chýba spravodaj o kultúrnych podujatiach s komplexnou mesačnou ponukou. Fakt, že neexistuje, je chyba, veď ho majú aj dediny. P. Kováč podčiarkol, že prebudenú ambíciu kultúrneho centra Slovákov treba živiť aj prostredníctvom čiastkových projektov, ktoré kandidatúra naznačila, alebo ponúkla ako víziu pre budúcnosť.
Väčšina poslancov to vo svojich vystúpeniach podporila. Zostáva veriť, že podporia aj ambície mesta v uchádzaní sa o financovanie kultúrnych podujatí prostredníctvom grantov, ktoré na jeseň nezisková organizácia rozbehla. Odhaduje sa, že sponzori a spolupracujúce organizácie pomohli v minulom roku mestu asi desiatimi miliónmi. Bolo by dobre, keby pomohli aj v tomto roku. Veď z toho, ako sa mesto predáva aj na kultúrnej mape Slovenska, budú mať osoh všetci.⋌VIERA LEGERSKÁ