Krátkodobú výstavu, venovanú rodákovi, usporiadali Turanci pred niekoľkými rokmi. Pre nedostatok miesta ju však nemohli rozšíriť ani udržať. Po presťahovaní múzea do nových priestorov ju obnovili. Jej súčasťou sú nielen osobné fotografie, korešpondencia a fotokópie známych olejomalieb z Turian a okolia, ale aj doposiaľ neznáme kresby z jeho ranej tvorby maliara.
Riaditeľ múzea objavil vzácne skice
Skice objavil riaditeľ múzea Ľubomír Liskaj v jednom z dvoch ateliérov Bazovského – na povale vtedajšej pošty, kde si ho ako čerstvý absolvent pražskej akadémie výtvarných umení v rodných Turanoch zriadil. Zreštauroval mu ich Bazovského dlhoročný priateľ Peter Mendel.
Veľkú časť Bazovského tvorby vlastní trenčianska galéria, ktorá nesie maliarovo meno. Miloš Alexander (či Moľo, ako ho zvykli v kruhu umelcov volať) Bazovský v meste pod hradom Matúša Čáka zakotvil v roku 1962, kde o šesť rokov zomrel.
Vrátil sa iba na jeden deň
Galéria odkúpila z Bazovského pozostalosti viacero olejomalieb a kresieb, ktoré tvoria najväčšiu zbierku Bazovského diel na Slovensku. Obrazy pochádzajú zväčša z obdobia 40. a 50. rokov, kedy sa Bazovský s Jankom Alexym a Zolom Palagyayom túlali po strednom Slovensku a na podstatnú časť plátien maľovali prostý ľud a prírodu na Orave. Tridsaťjeden originálov z tohto súboru mohli Turanci vidieť predminulý týždeň v obradnej sieni obecného úradu, kde ich pracovníci trenčianskej galérie nainštalovali v rámci spoločnej akcie obce, Matice slovenskej a Galérie M. A. Bazovského.
Hoci boli po minulé roky pri príležitosti majstrovho jubilea vystavené dlhšie, tentoraz tu pobudli len jeden deň. „Obrazy Benku a Bazovského sú najžiadanejšími. Na aukciách sa za ne platia veľké peniaze, báli sme sa ich tu nechať dlhšie,“ vysvetlila kurátorka z galérie Alena Hejlová.
Bazovský podľa nej na týchto obrazoch zúročil všetko, čo sa naučil. „Vybudoval si farebnosť, netrval na realistickom zobrazení maľovaného objektu, uprednostňoval surrealistické fantazírovanie, obchádzal líniu a tvar, svoje obrazy postavil predovšetkým na farbe,“ charakterizovala.
V Trenčíne stojí doposiaľ aj Bazovského dom. Obýva ho dcéra jeho švagrinej, pretože s manželkou Annou Rásztokayovou deti nemal.
Použil hlavu príbuzného
V ranom období však maľoval Bazovský najmä rodné Turany, neskôr, keď sa presťahoval s ateliérom do Martina, aj okolitý Turiec. V Turanoch sa dosiaľ rozpráva o tom, ako si tento učiteľský syn vypomáhal pri hľadaní inšpirácie pre svoju tvorbu. „Vraj deťom na ulici hádzal na zem cukríky a keď sa po nich hodili a pobili sa o ne, stali sa mu námetom na maľovanie,“ spomenul jednu zo zachovalých príhod Ľubomír Liskaj, ktorý je propagátorom Bazovského v rodných Turanoch.
„Bazovský raz využil starší obraz starca v kroji, ktorému premaľoval tvár. Ako model mu poslúžil manželkin prastarý otec - starý šedivý, fúzatý muž. Obraz potom neskôr Bazovský daroval nejakému svojmu priateľovi, od ktorého príbuzných som ho pred rokmi kúpil,“ povedal Ľ. Liskaj.
Titul mu radosť neurobil
Keď Bazovskému udelili v roku 1964 titul národného umelca, netešil sa z neho. Podľa neho prišiel príliš neskoro. Mladosť mal dávno za sebou a bol vážne chorý. Na jeho počesť Matica slovenská cez svoju nadáciu od roku 1995 udeľuje Ceny M. A. Bazovského. Jej držiteľmi sú maliari Koloman Sokol, Ester Martinčeková-Šimerová, Vladimír Kompánek a Milan Laluha.
M. DÍREROVÁ