Holý fakt, ktorý bezprostredne trápi len stošesťdesiat Martinčanov. Ale mal by trápiť aj iných. Ide síce navonok o "vojnu" skupiny ľudí proti akciovej spoločnosti, ktorá je vlastníkom objektu, ale v skutočnosti je to aj zápas o dôveru v akékoľvek rozhodnutia mesta.
Hromadné garáže tu nespadli z neba
Pre argumenty si zájdeme do histórie. Začiatkom deväťdesiatych rokov martinská radnica prijala stratégiu, že nebude povoľovať pre záujemcov výstavbu individuálnych garáží, lebo hyzdia mesto, ale že bude podporovať výstavbu hromadných, ktoré sa mali stať súčasťou najmä veľkých sídlisk.
Dnes sú súčasťou dvoch - Ľadovne a Záturčia. V oboch sú rozdielne vyriešené vlastnícke vzťahy, ale v oboch sa na výstavbu garáží poskladali predovšetkým tí, ktorí v nich chceli v budúcnosti garážovať svoje autá. Nešlo o malé sumy peňazí, ale spravidla o viac ako stotisíc korún na jednu garáž.
Kto pomohol mestu?
Títo ľudia vlastným pričinením pomohli mestu riešiť aj jeho problém - problém so statickým parkovaním, problém s bezpečnosťou chodcov, problém so životným prostredím na sídliskách, problém s územnými plánmi, ktoré nerátajú s markantným rozširovaním parkovacích miest medzi panelákmi a podobne.
Keďže vlastníctvo k objektu hromadných garáží sa vyriešilo spôsobom, aký dovoľovala legislatíva spred pätnástich rokov, teraz sú práve títo ľudia v situácii rukojemníkov akciovej spoločnosti, ktorá si hľadí na svoje ekonomické záujmy a fakt, že garáže sa postavili z veľkej časti aj za peniaze garážnikov, už nie je dôležitý. Smutné na tom je, že do pozície "vydierača" sa dostalo aj mesto, ktoré má v akciovej spoločnosti Garáže Martin tretinový podiel. A zrejme sa chystá na ďalšie zbavovanie sa zodpovednosti, lebo sa šušká, že svoje akcie v spoločnosti chce predať.
V tejto chvíli sa ekonomický problém stáva aj problémom morálnym. Mesto vysiela signál, že netreba brať vážne jeho rozhodnutia z minulých rokov a že na ne doplatia tí, ktorí ich vážne brali.
Dnes sú na vedľajšej koľaji
A toto treba chápať ako riadnu facku. Pretože ľudia, ktorí svojho času investovali do "svojich" garáží, dnes nepatria medzi kritikov nedostatku parkovacích miest aj na sídlisku Ľadoveň, nezosobňujú pre mesto problém financovania ich výstavby, nie sú časovanou bombou nespokojnosti vo vzťahu k investovaniu mestských peňazí do dovybavenosti sídlisk. Pomohli si sami a dnes majú problém.
Akciovka je aj od slova akcieschopnosť
Ďalšou fackou je spôsob, akým sa aj v akciovke nakladá s garážnikmi. Možno sa výška poplatkov rozdiskutuje, možno sa aj upraví, no spôsob, akým noví akcionári postavili ľudí pred hotovú vec, je nedôstojný. Kým sa neozvali, nepovažovali za potrebné s nimi hovoriť. A to v situácii, keď sa ukazuje, že stratu spoločnosti majú vlastne kryť len vyššie poplatky za služby. Akciová spoločnosť žije z toho, čo ľudia zaplatia. Pokiaľ je ale známe, tak akciovka by mala aj podnikať. Od toho tu je. O rozhodnutiach, ktoré by viedli k úspešnejšiemu podnikaniu (prečo nie sú dlhodobo nájomníkmi obsadené podnikateľské priestory?), ale akcionári nehovoria. Len natrčili dlaň...
Na stretnutiach zástupcov garážnikov s vedením akciovej spoločnosti padla zmienka aj o nevyrovnaných účtoch s bývalými vlastníkmi. Vraj padnú aj nejaké žaloby... Toto síce bezprostredne nesúvisí s "kauzou" okolo zvýšenia poplatkov, ale vrhá nepríjemný tieň na mesto, ktoré sa v nej štylizuje len do úlohy štatistu. Ale nemalo by.
Pracuje sa všade tak pasívne?
Prečo? Pretože v predstavenstve i dozornej rade spoločnosti "sedí" a v minulosti aj "sedel" niektorý z poslancov mestského zastupiteľstva. Ako to, že sa jeho kontrolná či dozorná úloha stenčila len na účasť? Za celý čas existencie garáží nepoukázali na žiaden problém spojený s ich prevádzkou. Pracuje sa vo všetkých spoločnostiach zriadených mestom alebo s vlastníctvom akcií takto pasívne? Aj v tom by mala radnica hľadať svoj diel zodpovednosti za situáciu, ktorá dnes hýbe jedným martinským sídliskom.
VIERA LEGERSKÁ