Sobota, 5. december, 2020 | Meniny má OtoKrížovkyKrížovky

Pavel Baričák: Indom odkazujem, že život chcem prežiť, nie dožiť

MYSTICKÉ A ÚCHVATNÉ indické mesto Varanasi, ktoré založil boh Šiva, je jedno z najstarších obývaných miest na svete. Odpradávna bolo stredom hinduistického sveta. Sem prichádzajú veriaci, aby sa stretli s bohmi. Priťahuje pútnikov, hľadačov absolútna, sa

Povráva sa, že kto vo Varanasi zomrie, dosiahne okamžitú slobodu. Vymaní sa z karmického kruhu - mókši. Kolobeh: narodenie – smrť – narodenie – smrť sa vraj ukončí a s ním odíde aj všetko pozemské trápenie. Vdovy, vdovci, starí a chorí ľudia sem prichádzajú dožiť svoje posledné dni. Hľadajú útočisko v chrámoch a žijú z almužien pútnikov a turistov. Ak sa k nedostatočnej starostlivosti o čistotu mesta, ktorá platí pre celú Indiu (po troch dňoch si zvyknete na všetko – aj na žobrákov, aj na opustené deti, aj na svätých mužov kráčajúcich so zaveseným kladivom na penise či žijúcich desať rokov so zdvihnutou rukou nad hlavou a teda už patrične odkrvenou a vysušenou, aj na všade sa prechádzajúce posvätné kravy), pridajú ešte aj choroby z prichádzajúcich pútnikov a dych smrti, ktorý je priam krájateľný, hodí sa prídavné meno „mystické“ k tomuto mesto ako uliate.
Ghát Manikarnika
Keď sa vydáte od ghátu Lality na sever, leží tam spaľovací ghát Manikarnika. Takéto miesta sa považujú za pochmúrne a stavajú sa väčšinou na okraji miest. No Šivovo mesto je jedno veľké pohrebisko. Na ňom sa spaľujú telá hádam z celého vesmíru. Na tomto gháte nájdete kedykoľvek pohrebné zhromaždenie (v preklade: náhodní zvedavci) a domáci „domovia“, strážci ghátu z radov nedotknuteľných, tu zariaďujú posledné veci tých, ktorým sa dostalo to šťastie a skonali vo Varanasi. Stret západného (bojíme sa odchodu, modlíme sa aby sme odišli bezbolestne, najlepšie tak, že večer zaspíme a ráno sa zobudíme mŕtvi, máme obavy, čo bude s našimi najbližšími, ktorých tu zanecháme) a východného (čisté zmierenie, smrť je súčasť života, je chápaná ako vyslobodenie zo súžení a bôľu, viera východného sveta v reinkarnáciu im to značne uľahčuje) pohľadu na smrť je tu priam hmatateľný.
Všetko, čo čítate o Indii, berte vždy s obrovskou rezervou – hotel nie je hotel, teplá nie je teplá, drahé nie je drahé, čisté nie je čisté... Kto nebol v tejto krajine osobne, bude mu jeho vlastná obrazotvornosť ponúkať iba zabehnuté obrazy z jeho prežitých skúseností, no India každému, kto do nej vkročí prvýkrát, vyrazí dych. Preto aj „domovia“ sú proste obyčajní špinaví chalani v roztrhaných tričkách s pestrofarebnými modernými nápismi konajúci svoju prácu. Či za peniaze alebo z náboženských pohnútok, to som sa nedozvedel.
Pohľad na telá, ktoré sú spaľované priamo na verejnosti pred očami okoloidúcich, každého návštevníka fascinuje. Fotografovanie je tu tabu, dokonca aj keď budete mať pri sebe fotoaparát či videokameru, považuje sa to za úmysel a môže vyvolať nepriateľskú reakciu. K turistom často priskočí „dodávateľ dreva“ a začne im vysvetľovať jemné finesy premeny pri kremácii. Postupne začne lamentovať, aké je drevo drahé (v Indii je to skutočne vzácny materiál, pretože vďaka všetkospaľujúcemu slnku tam veľa stromov nerastie) a koľko ho treba na spálenie mŕtveho. Nakoniec poslucháča požiada o „drobný“ príspevok, avšak čiastky uvedené v jeho „účtovnej knihe“, ktorú vám predloží na nahliadnutie, sú nehorázne. Stačí vaše odmietnutie. Keď však máte gesto „prepáčte, nemám záujem“ vykonať za jeden deň tristokrát, je cibrenie trpezlivosti hlavne vo veľkých indických mestách skutočne obrovské.
Ako keby mi pichali do srdca
Všade kopy dreva, na zemi sa váľajú farebné zvyšky z oblečení spálených mŕtvol, vo vzduchu poletuje okrem popola aj smrť, strach, zvedavosť, napätie, smútok, temnota, mysterióznosť a obavy. A možno to tak cítim iba ja, lebo som z Európy. Možno všetci okolostojaci Indovia sa na toto bizarné divadlo prizerajú so samozrejmosťou s akou sa ja doma pozerám na majstrovstvá sveta v hokeji.
Domovia doniesli na nosidlách ďalšie telo bez duše. Áno, na tých nosidlách, ktoré rýchlym krokom predbiehajúc ma v úzkych uličkách mesta niesli vždy štyria muži za odriekania nejakej rytmickej rapotačky, ktorá mala asi upokojiť skonanú dušu. Nech ešte vydrží, ešte pár hodín a jej životné pozemské bolesti, tryzny, plače a súženia, ktoré prežívala počas trmácania sa v nekonečných predošlých narodeniach, sa nadobro skončia. Ale nebude už ani smiech, radosť, tanec, spev a iné súčasti normálneho života na zemi. Nič, koniec, the ende, no signal...
Z blízkej horiacej hranice sa zosypala jedna strana. Zašpinený mládenec v tričku Diesel pichol dreveným papekom do nedohoreného torza. Ako keby mi pichol do srdca, tak ma to za toho neboráka zabolelo. Telový ohorok je už bez rúk i nôh (Indovia sa stravujú vegetariánsky, takže ich fyzické schránky sú oproti nám skromnejšie), iba ohorená hlava držiaca ešte na trupe sa vztýčila smerom k nebu. Snáď chcela ešte poslednýkrát uzrieť posvätnú rieku Gangu, ktorá tečie desať metrov od spáleniska. Zakázané uvoľnenie! Chalanisko jej uštedril úder bakuľou, za ktorý by sa nemusel hanbiť žiaden americký bejzbolový hráč. S pokorou sa zosunula do stredu táboráka a pár naložených polien jej dalo jasne najavo, že cesta pre ňu vedie už len cez dym smerom k slnku.
Niekde lieta mŕtva duša
Niekde nad stovkou prizerajúcich sa divákov a pätnástich blčiacich ohňov lieta mŕtva duša z tela. Keďže sa tu nedejú smútočné obrady, dokonca tu niet ani smútiacich rodín, nedá mi a tak sa jej v mysli prihováram: „Je ti už dobre? Trpela si? Neľutuješ, že sa tu už nenarodíš? Už nikdy nebudeš môcť bežať orosenou trávou, kúpať sa vo vlnách morí, sledovať let vtákov, cítiť vôňu kvetov, počúvať obľúbenú pieseň, vyhrievať si tvár na slniečku, do noci tancovať svoj obľúbený takt – nič, všetkému je koniec. Neprekáža ti, ako odchádzaš? Kde máš rodinu?“
Žiadna odpoveď. Mlčí. Akurát vedľa pripravili k zážehu ďalšiu vatru, jej sused je pripravený na šialenú kremáciu. Farebné šaty vyšívané zlatými niťami sa už váľajú v blate, mŕtvola zostala zahalená len v bielej plachte. Z nejakého vrecúška na ňu spaľovači gebrú akýsi gel. Buď kvôli horeniu, alebo je to súčasť rituálu, neviem. Pár metrov od nej vyjedá krava z rodu „posvätných“ nejaké zabudnuté steblo spomedzi brvien. Čo sa deje okolo, ju vôbec nezaujíma. Nezamýšľa sa nad kravinami ako ja, aj keď práve ona by sa mala.
Nechcem zomrieť vo Varanasi
Otáčam sa. Nepotrebujem čakať na začiatok ďalšieho konca. Mladý Ind ma ťahá za ruku, že mi zabezpečí „tajné“ fotenie aj napriek zákazu. Odpovedám mu tichou kamennou tvárou a on ma s rešpektom opúšťa. Pouličné psy sa štekaním pustili do neznámeho psieho odvážlivca, ktorý si dovolil vstúpiť na zakázané územie ich svorky. Aj havkáčom je atmosféra, ktorú navodila biela s kosou, ukradnutá.
Dvíham hlavu k nebesiam. „Nie, nie, ja nechcem zomrieť vo Varanasi. Ja život milujem a vážim si aj jeho odvrátenú stranu. Neprekážalo by mi, že do mňa bude niekto pichať spálenou palicou za žmurkania očí zvedavého davu, či som už dostatočne prehorel, prdenia kráv, hašterenia sa psov a obchodujúcich Indov... To čert ber. Forma odchodu ma nezaujíma, dôležitý je dych života. A ten milujem. Chcem blčať ako tieto vatry, lietať ako tí draci, hrať sa ako tie deti a smiať sa ako tá odchádzajúca duša,“ modlím sa v duchu. A na to si ty, oheň, prikrátky, hovorím ešte z otočky nadržaným ohňovým jazykom. Indovia sa pozerajú, nerozumejú, čo táram. Odchádzam s úsmevom preč – život prežiť a nie dožiť. Je to dar a pritom nezáleží na tom, podľa ktorého náboženstva nazveme Boha, ktorý nám ho dal. To sú ľudské taľafatky, ale život je BOŽÍ...

Skryť Vypnúť reklamu

Pozvánka
Rozprávanie Hiraxa o jeho indických potulkách bude vo štvrtok 19. februára o 18. h v martinskej kaviarni Kamala.
⋌PAVEL „HIRAX“ BARIČÁK

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Na výpadok elektriny vás môže upozorniť aj SMS
  2. Ako inovácie menia naše návyky? Čo už dnes môžete robiť inak
  3. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  4. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  5. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  6. Tip na vianočný darček? Kvalitný zrak so zľavou 1 000 €
  7. Budeme môcť v budúcnosti pracovať len z domu?
  8. 8 inšpirácií, ako využiť zvyšky jedla a nič nevyhodiť
  9. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy
  10. Slovenské „šampanské“, za ktorým sa skrýva príbeh lásky
  1. Mikuláš s Majkom Spiritom? Môžete si ho užiť u vás doma
  2. Väčšina fajčiarov dalo deťom cigarety, ak si vypýtali
  3. Podcast: Jeden lístok, veľa tratí
  4. Čo musíte vedieť, ak chcete prežiť Vianoce v zdraví a so svojimi
  5. Nová škôlka 21. storočia na Kramároch
  6. Do Turecka sa dostanete bezpečne z Bratislavy bez potreby testu
  7. Štedré dni s Niké: Vyhraj lyže s podpisom Petry Vlhovej!
  8. Tento výťah si poradí aj s tým najužším schodiskom
  9. Prvá 2-stupňová akumulátorová snehová fréza na trhu
  10. COOP Jednota je najdôveryhodnejším slovenským predajcom potravín
  1. Budíte sa počas spánku? Toto sú hlavné príčiny 15 784
  2. Slnko a teplo aj cez sviatky: Do Egypta sa vracajú dovolenkári 13 824
  3. Slovenská firma reformuje tradičné multimiliardové odvetvie 9 760
  4. Kaufland na Slovensku testoval novinku, ktorú zavádza v Európe 9 677
  5. Viete, aká je skutočná cena smartfónu? Číslo vás prekvapí 9 265
  6. Aká je chémia vôní 9 181
  7. ARÓNIA najsilnejšia prírodná prevencia proti respiračným vírusom 8 632
  8. Novodobý slovenský Baťa. Zamestnancom stavia domy 8 614
  9. Bezpečná dovolenka v exotike: Maldivy sú prešpikované zážitkami 8 058
  10. Vianočné vydanie magazínu SME Ženy 7 797
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Deti vyučovali známe osobnosti, Vinczeová, Piško či Fischer

Hodinu so žiakmi základnej školy v Kláštore pod Znievom mala aj moderátorka Adela Vinczeová či novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová. Na hodine, ktorú viedol kardiochirurg Fischer, nedýchali nielen žiaci, ale ani učitelia.

Netradičné vyučovanie v Kláštore pod Znievom.

FOTO: Vianočný stromček už v Martine svieti, prišiel aj Mikuláš

Krátko po 16. hodine sa v Martine rozžiarila vianočná výzdoba. Otvorili sa aj vianočné trhy, Mikuláš rozdal deťom sladkosti.

Vianočný stromček na Divadelnom námestí v Martine.

Na páračkách v škôlke

Deti sa učili niečo o starých tradíciách. Nechýbal spev, tanec a nezabudnuteľné zážitky.

Deti mali oblečené aj tradičné kroje.

II. TRIEDA: Ak klesne počet účastníkov pod osem, môže nastať problém

Cestu po turčianskych futbalových kluboch sme zakončili návštevou troch klubov druhej triedy. Vyspovedali sme zástupcov Krpelian, Podhradia a Malého Čepčína. Bavili sme sa aj o tom, ako dlho ešte bude fungovať druhá trieda.

Podhradiu prišli v niektorých zápasoch pomôcť aj hráči áčka.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Na stanici v Nitre napadli muža po tom, ako upozornil na rúško

Incident sa stal v čakárni na autobusovej stanici.

Zdravotná sestra z Čadce prekonala COVID-19: Myslela som si, že zomriem

Pri pociťovaní príznakov sa začala liečiť sama. Bola to chyba.

Aktualizované o vyjadrenie Park Snow Donovaly a predsedu NR SR

Na Donovaloch otvorili lyžiarsku sezónu. Nie je jasné, ako dlho potrvá

Minister Doležal konštatoval, že minimálne do pondelka (7. 12.) môžu byť otvorené všetky lyžiarske strediská. Na pandemickej komisii očakáva vecnú a konštruktívnu diskusiu o osude tohtoročnej lyžiarskej sezóny.

AKTUÁLNE: V Čadci našli ďalších utečencov

Ich strastiplná cesta sa skončila na Kysuciach.

Už ste čítali?