Napriek komplikovanému Abovmu pôvodu si Janka so svojím manželom rozumie veľmi dobre. Najbližších sa snažia navštevovať tak v Anglicku ako aj na Slovensku. Hoci v Turci boli naposledy asi pred dvomi rokmi, v Abovi Slováci zanechali hlboké spomienky. Zvedavým pohľadom sa Jankin indický manžel neubránil už na letisku. Nevedel, že na Slovensku nie je také bežné vidieť človeka indického pôvodu. V Anglicku, kde momentálne žijú, prichádzajú do styku s ľuďmi z rôznych častí sveta. Na Abu zase nesmierne zapôsobila turčianska príroda. „Vždy, keď rozpráva o Slovensku a o Mošovciach, rozžiari sa mu tvár. Fascinujú ho okolité hory, všade veľa zelene. Prekvapili ho aj ľudia najmä tým, že si navzájom pomáhajú a za službu neočakávajú protislužbu,“ vy-zdvihla Janka Above najsilnejšie dojmy.
Zoznámili sa na koncerte
Mladému páriku mnohokrát priatelia neveria, že sa zoznámili v Anglicku. „Keď povieme, že som zo Slovenska, vždy sa nás opýtajú, či sme sa zoznámili cez internet. Stáva sa nám to tak bežne, až sme si začali z toho robiť srandu. Väčšinou už len zaklameme, že sme sa cezeň zoznámili,“ zasmiala sa Janka. A ako sa teda zoznámili? Prvý-krát sa uvideli na koncerte spevokolu Blackburn People´s Choir. Janka bola s Abovou sestrou jeho členkou. „V jeden deň sme mali koncert a Aba robil svojej sestre šoféra. Po našom vystúpení sme mali všetci taký malý piknik a on sa k nám pridal,“ zaspomínala si Janka šťastne.
Svadba po slovensky
V Mošovciach počas svadobného dňa budil exotický ženích veľký záujem. Nie je predsa zvykom, že by si dievča z dediny zobralo za muža napoly Inda a napoly Angličana. O svojej láske však nikoho nemuseli presviedčať. Zosobášili sa pred dvomi rokmi v mošovskom kaštieli a zabavili sa na typickej, tradíciami poprepletanej slovenskej svadbe. Od klasického slovenského ženícha mal však Aba ďaleko. Svojím pôvodom zapadá do celkom inej kultúry ako našej slovenskej. Jeho starý otec sa vraj narodil v Mozambiku, ale potom žil v Indii, ako aj väčšina Abovej rodiny. „Po určitom čase sa vraj vrátil zase do Afriky, kde sa oženil a mal tri deti. V šesťdesiatych rokoch odcestoval za lepším životom do Anglicka a tu sa znova oženil. Jeho tri deti ho po istom čase nasledovali, ale manželka ostala v Afrike. Abova mama mala vraj päť detí, ale pravdepodobne sa o ne nedokázala postarať a tak boli zverené do opatery starých rodičov,“ predstavila manželov rodokmeň Janka. O manželových rodičoch sa Janka dozvedá len z rodinných debát medzi rečou a kontakty manželia udržiavajú jedine s Abovými starými rodičmi. „V Indii sme nikdy neboli a ani sa nechystáme, pretože s malou dcérkou sa to teraz nebude dať absolvovať,“ odôvodňuje čerstvá mamička.
Bez vianočného stromčeka, no s darčekmi
Napriek indickým koreňom mladomanželia nedodržiavajú všetky tradície, ktoré z Abovej moslimskej viery vyplývajú. „Podľa islamu by sme nemali oslavovať narodeniny, ale my ich oslavujeme. Hoci nie tak ako na Slovensku. Na oslavách vôbec nepijeme alkohol,“ odkryla Janka jeden zo zásadných rozdielov Slovákov a moslimov. Slovenka so svojím manželom neslávia ani Vianoce. „Nemáme ani vianočný stromček, lebo by to starý otec nedovolil. Vianočné darčeky si však dávame a starý otec sa už od leta teší na pečeného moriaka,“ potvrdila Janka postupné včleňovanie európskych zvykov do moslimskej kultúry. Všetko mäso, ktoré jedia, musí byť halal. „To znamená, že zvieratá musia byť zabité podľa islamských pravidiel. Nejeme žiadnu bravčovinu, hydina je väčšinou bez kože,“ pokračuje Janka vo vymenovávaní rozdielností.
Abova rodina bola pre Janku zo začiatku veľkou neznámou. Postupne si však privykla aj na oddelené ženské a mužské skupinky na návštevách. „Ak ideme niekam na návštevu, alebo ak príde návšteva k nám, muži a ženy sedia väčšinou osobitne. To mi bolo od začiatku trošku proti srsti, ale zvykla som si na to. Ak ide o blízku rodinu alebo známych, sedíme všetci v jednej izbe za jedným stolom,“ dodala veselšie.
V reštaurácii muži jedia prví, ženy počkajú
Moslimské zvyky sú v porovnaní s tými našimi absolútne odlišné. Janka Mala však dokazuje, že sa na to dá zvyknúť. Prekvapením boli pre ňu viaceré zvyky a dá sa povedať aj obmedzenia. Moslimovia dodržiavajú zvyk, že ak je v reštaurácii veľa stravníkov, muži vždy jedia prví. Až po nich sa k jedlu dostanú ženy. „Ak ideme na svadby, často sú muži a ženy v úplne iných miestnostiach. Jedáva sa väčšinou rukami. Teda pravou rukou, pretože ľavá slúži na osobnú hygienu. Veľa rodín jedáva na zemi. Nasledujú tak príklad proroka Mohameda. Prestrú na zem umelý obrus, sedia v tureckom sede a tak jedia. My s Abom jeme za stolom a vždy s príborom,“ dodáva Janka.
Veľa moslimských žien býva zahalených od hlavy až po päty, aby neprovokovali druhé pohlavie. „Moslimské ženy a dievčatá by nemali ukazovať tvar svojho tela. Teda minisukne a kraťasy sú úplne vylúčené. Nie všetky ženy sú tak odeté. Čím ďalej tým viac nosievajú anglické oblečenie. No tie minisukne a kraťasy sa ešte neodvážia,“ približuje moslimskú módu Turčianka.
V Abovej rodine sa dodržiava aj ramadán, mesiac pôstu. Naučí ich vážiť si to, čo majú. Mladomanželia si do svojej rodiny včlenili už mnoho európskych kultúrnych prvkov a z tých moslimských dodržiavajú len niektoré. V Anglicku sa im páči a podľa Jankiných plánov by tu chceli zostať ešte štyri roky. Kým malá Hannah nevyrastie na malú slečnu.
JANA KOVALČÍKOVÁ