Desať hier pre desať divadelných sezón

Štefan Halás je typickým predstaviteľom divadelníctva v Martine i Turci. Tu sa obľúbená pani Tália akosi zákonite vyznáva i praktikuje „pod obojím“ – profesionálne i z ochoty. V Armádnom divadle, neskôr pod názvom Divadlo SNP, pôsobil Š. Halás ako herec v rokoch 1959 až 1997. Za toto takmer kompletné štyridsaťročné obdobie vytvoril na divadelných doskách martinského javiska 183 postáv a v dvoch obdobiach bol tiež umeleckým šéfom súboru.
Roky herca v úlohe režiséra
Popri herectve sa venoval aj réžii, na svojej domovskej scéne režíroval osem hier a niekoľko príležitostných dramatických pásiem. Toľko aktívne divadelné roky herca a režiséra aspoň v stručnom náznaku...
No je tu ešte aj horúca divadelná súčasnosť. Štefan Halás prednedávnom vydal autorskú knihu svojich režijných textov pod názvom Desať hier. A tak sa odohrala z iniciatívy Ľ. Dudíkovej z Turčianskeho kultúrneho strediska celkom príjemná, neformálna a divadlom z profesie i ochoty rovnako posvätená slávnosť.
Ako dať Dražkovčanov dokopy?
Účinkujúci i publikum sa zišli do klubovne Turčianskej knižnice z oboch spriatelených divadelných táborov. Jedno z úvodných vystúpení patrilo starostke Dražkoviec Viere Šalagovej, keďže práve v tejto obci Š. Halás ochotníkov najčastejšie režíroval. Program podvečera svižne „odpichol“ dramaturg martinského SKD Robo Mankovecký, tentoraz s gitarou a spievajúci večne aktuálne zhudobnené verše Francoisa Villona. Svojho času tvorili súčasť jednej z autorových hier o francúzskom básnikovi. Moderovanie krstu knihy Desať hier – zásluhou dobrej znalosti života autora a nedávneho kolegu z divadla – pripadlo Vilovi Hriadelovi. No popri profesionálnych umelcoch z martinského divadla sa vonkoncom nenechala zahanbiť ani trojica účinkujúcich ochotníckych hercov z Dražkoviec. Beátka Čillová náročným, precízne predneseným monológom zaujala natoľko, že možno už pán režisér Halás tuho uvažuje, ako dať tých svojich Dražkovčanov opäť dokopy a pod strechu divadelnej sály. Určite by podľa suverénneho výkonu nepohrdol ani beťárskym Milanom Štefanidesom a do tretice potvrdila plnokrvné herectvo dražkovského typu aj Janka Mitíľová.
Krstilo sa vodičkou z krčiažka
No a ako dopadol samotný krst? S odkazom na jednu nedávnu úspešnú spoločnú inscenáciu – Pieseň o studničnej vode – krstilo sa čistou vodičkou z krčiažka, do nej namočenou vetvičkou z jedle. Podujatie malo príjemnú spoločenskú úroveň. Autora prišli podporiť kolegovia z divadla a zúčastnili sa tiež turčianski ochotníci, okrem Dražkovčanov aj zo súborov na Bystričke, zo Žabokriek, z Martina... Ktovie, možno sa pri tomto podujatí zarodilo na ďalšie aktivity Turčianskeho kultúrneho strediska na turčianskom, veľmi ochotnom divadelne ochotníckom turčianskom vidieku.⋌(VK)