„Netajím, že to bol tak trochu pre mňa zvláštny zápas, veď s Martinom som stále citovo spojený. Už na rozkorčuľovaní som sa s viacerými hráčmi pozdravil, bolo tam aj nejaké to žmurknutie okom. Na druhej strane sme profesionáli a treba rešpektovať, že hokejový život nás každého zavial inam. V súčasnosti som trénerom Žiliny a mojou prvoradou úlohou je s tímom získavať body a v takomto prípade je úplne jedno proti komu hráte,“ povedal nám Ladislav Spišiak.
Bývalý kouč Martina sa pri taktickej príprave na stretnutie snažil využiť aj poznatky, ktoré počas svojho pôsobenia v Turci nadobudol. „Martinčania síce pod taktovkou nového trénera zmenili herný systém, ale na druhej strane sa dalo ťažiť z toho, že veľmi dobre poznám individuálne schopnosti hráčov. Svojim zverencom som prízvukoval, čo od koho môžeme očakávať, upozornil som ich na silnejšie ale i slabšie stránky súpera. Aj to určite prispelo k tomu, že sme dnes vyhrali. Osobne si to víťazstvo veľmi cením, sme v situácii, keď každý bod má pre nás cenu zlata. Potrebujeme ich čo najviac, aby sme sa vyhli baráži,“ zveril sa nám Ladislav Spišiak.
V drese Žilinčanov korčuľuje pomerne značný počet ho-kejistov, ktorí hrali aj v Martine. Najnovším príkladom je obranca Vítězslav Škuta. Patril k najlepším hráčom na ľade, navyše svoj výkon vyšperkoval aj parádnym gólom. „Víťo bol vždy dobrý hokejista, v rozlete ho brzdili iba zranenia. Pre naše mužstvo sú jeho skúsenosti mimoriadne cenné, aj preto som rád, že zakotvil v Žiline. Po kondičnej stránke je na tom dobre, nemal žiadny problém aj po dlhšej prestávke naskočiť do rozbehnutého extraligového rýchlika,“ pochvaľoval svojho zverenca Ladislav Spišiak.
Martinčania v Žiline hrali bez iskry a nápadu, pod Dubňom nezanechali dobrý dojem.
„Stretnutie sme nezvládli
nielen takticky, ale aj fyzicky. Doľahla na nás kríza, herne sme úplne prepadli. Domáci vyhrali úplne zaslúžene, na náš výkon sa môžeme dívať iba kriticky,“ povzdychol si Juraj Jakubík, asistent trénera Dušana Gregora.
Juraja Jakubíka sme sa pýtali aj na to, čím si vysvetľuje takýto mátožný výkon svojich zverencov, veď dve tretiny to vyzeralo tak, akoby na ľade bolo len jedno mužstvo. „Nechcem hľadať žiadne výhovorky, ale pravdou je, že sa už dlhší čas boríme s pomerne značnou maródkou. Prakticky stále hráme na tri útoky, úzka skupina hráčov je značne vyťažená a potom celkom logicky aj unavená. Niekedy sa stane, že to všetko zlé sa zleje do jedného celku a krízový zápas je na svete. Dnes sme si ho v Žiline jednoducho vybrali,“ vysvetľoval nám Juraj Jakubík.
(KP)