Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky

Predstavte si život v tichu. Ak si nedáte pozor, zažijete ho...

Tomáš z Vrútok je dvadsaťpäťročný chalan, ktorý študuje sociálnu prácu na Katolíckej univerzite v Dolnom Kubíne. Je vyučený kuchár, rád učí ľudí robiť s počítačom a v budúcnosti by chcel pomáhať nepočujúcim. V našom regióne pôsobí len jedna organizácia pr

Tomáš so svojím jednovaječným dvojčaťom Matúšom prekonali pri pôrode zastavenie srdca, a to asi spôsobilo ich sluchové postihnutie. O tri minúty starší brat Matúš nepočuje vôbec. Tomášovi sa sluch začal zhoršovať v šiestej triede na základnej škole a odvtedy nosí strojček.

Vie, že sa to bude
zhoršovať
„Nevedel som si naň zvyknúť, bolo to akurát v puberte. Nechcel som ho nosiť, lebo som sa zaň hanbil,“ spomína si Tomáš na časy, keď sa mu sluch začal zhoršovať. Momentálne počuje len na jedno ucho a aj to len na polovicu. Zaraďuje sa však me-dzi počujúcich a je zmierený aj s tým najhorším. V starobe pravdepodobne nebude počuť vôbec. Veľkou oporou sú mu počujúci rodičia a najstarší brat Peter. Dvojičkám pomáhajú najmä pri úradných vybavovačkách. „Mama pochopiteľne viac pomáha Matúšovi. Ale do obchodu vie ísť aj sám,“ povedal Tomáš.
S Matúšom si dvojičkovské puto veľmi nevšímajú, ale stáva sa im, že myslia na to isté. „Raz som to cítil, keď sa Matúšovi stala nehoda, nemohol som spať,“ spomína si Tomáš na nepríjemný pocit, keď tušil, že s bratom sa niečo deje.

Skryť Vypnúť reklamu

Majú svoj svet
Vedúca Anepsu Alena Štrbáková tvrdí, že k ohluchnutiu nemá ďaleko žiaden človek. Miernu hluchotu máva vraj bežne asi 25% ľudí. Krajské centrum Anepsu robí prevenciu na stredných školách, pretože mladí ľudia údajne strácajú sluch najviac. Spôsobujú to najmä na-
hlas pustená hudba, pri ktorej dokonca aj zaspávajú. Sluchový nerv sa poškodzuje natoľko, že v dvadsiatke už nastupuje nezvratný proces hluchoty. „Zvuk je škodlivý vtedy, keď je nepríjemný,“ upozorňuje na hluk A. Štrbáková.
Počujúci si len ťažko dokáže predstaviť život v tichu a neuvedomuje si, ako veľmi mu sluch uľahčuje život. Aké by to bolo nikdy nepočuť svoj hlas, mamin hlas, hlas svojich priateľov, pesničku, rozprávku...? Pre počujúcich samozrejmosť, no pre nepočujúcich nedosiahnuteľná méta. „Niekto je nositeľom génu hluchoty a niekto nie. Počujúci rodičia majú nepočujúce deti a naopak,“ vysvetľuje hru osudu tlmočníčka A. Štrbáková. Podľa nej je mnohokrát horšie, keď sa nepočujúcim rodičom narodí počujúce dieťa. „Každý poľutuje nepočujúce dieťa. Ale keď sa narodí do nepočujúcej rodiny, ono si ten svoj hendikep uvedomí až na základnej škole. Počujúce dieťa nepočujúcich rodičov však nevie, čo je rozprávka, pesnička, ak nemá pri sebe niekoho, kto počuje,“ hovorí aj o svojom príbehu A. Štrbáková.

Skryť Vypnúť reklamu

Má dar vysvetľovať
O svete nepočujúcich sa Tomášovi najskôr nechcelo hovoriť, no potom sa rozhovoril. „Nepočujúci majú svoj svet, svoju klubovňu, kde sa stretávajú a rozprávajú sa so svojimi známymi. Rozprávajú sa radi a komunikácia pre nich znamená veľa. Niekedy sú až klebetní,“ zasmial sa Tomáš. „Na druhej strane však vedia vypočuť človeka, keď má nejaký problém. Vyžadujú si veľkú pozornosť,“ povedal mladík o nepočujúcich. Na ostatných ľuďoch mu najviac prekáža ich reakcia, keď vidia nepočujúcemu strojček na uchu. Vraj kričia. „Takmer vždy si myslia, že nepočujúci musí byť aj postihnutý,“ vysvetlil Tomáš nerovnocenné postavenie nepočujúcich v spoločnosti.
Vo svojej diplomovej práci by sa chcel venovať práve problé-
mom nepočujúcich v spoloč-nosti. „Mladí ľudia potrebujú prax, nikde ich však nechcú zobrať. V zamestnaní uprednostňujú počujúcich,“ povedal. Možno aj preto by im rád pomáhal. „Tomáš má dar učiť a vysvetľovať,“ prezradila naňho vedúca. Pred niekoľkými rokmi si urobil kvalifikáciu na učenie nepočujúcich a v najbližších rokoch by chcel učiť nepočujúcich pracovať na počítači. „Mám z toho dobrý pocit, keď niekoho niečo naučím,“ vysvetlil svoje pohnútky Tomáš.

Skryť Vypnúť reklamu

Čestné miesto je pri dverách
Mladých ľudí A. Štrbáková obdivuje najmä pre množstvo publikácií, ktoré už pre nepočujúcich napísali a tiež pre snahu študovať na vysokej škole. „Väčšina z nich študuje preto, aby mohli učiť. Študujú ako počujúci, nemajú žiadne úľavy,“ hovorí. Pozoruhodná je aj ich publikačná činnosť. Asociácia nepočujúcich vydáva od roku 2005 časopis Infonep, v ktorom predstavuje zaujímavých aj úspešných nepočujúcich, pedagógov či umelcov. „Pred niekoľkými rokmi nebolo k dispozícii toľko publikácií a odbornej literatúry,“ pripomína. Po prečítaní knižnej novinky, ktorá vyšla len pred mesiacom, zistila, že o niektorých zvykoch nepočujúcich ešte vôbec nepočula. „Tak ako pre počujúceho je čestné miesto za vrchstolom, podľa nepočujúceho je čestné miesto pri dverách. Má totiž prehľad o tom, kto vojde do miestnosti,“ vysvetľuje A. Štrbáková. Najnovší trend medzi mladými je, že sa nechcú stretávať v centre. „Chcú byť medzi počujúcimi, ale prídu do veku, keď zistia, že nepatria nikam,“ tvrdí A. Štrbáková. „Ak sa zaľúbia, sú ochotní sťahovať sa aj ďaleko od domova,“ hovorí.

Mobil potrebujú už v perinke
Nie je to tak dávno, čo deti s postihnutím boli od školskej dochádzky „oslobodené“. Čoskoro vstúpi do platnosti nový zákon o výchove a vzdelávaní. Učebné osnovy sa upravili aj pre nepočujúcich. Už nebudú mať redukované učebné osnovy. Na druhej strane tlmočníčka pripúšťa, že za jej detských čias mohol byť nepočujúci len obuvníkom, krajčírom či krajčírkou, dnes sú možnosti uplatnenia nepočujúcich širšie. Aj v Turci už viaceré školy integrujú nepočujúcich. „Mailujú, chatujú, počítače im nerobia prob-lém,“ tvrdí A. Štrbáková. Tešia sa aj sms službe, ktorú začali vo veľkom používať a podľa nej by mobil mali dostať už do perinky. Je pre nich nenahraditeľný. No znižuje slovnú zásobu a zhoršuje gramatiku. Ale to je všeobecný problém.

Posunkovú reč využívajú
aj mentálne postihnutí
Posunkovú reč využívajú aj niektoré deti so zdravotným postihnutím. V Dolnej Štubni je pri základnej škole špeciálna trieda, v ktorej sa učí 8 detí. Všetky sú počujúce. Štyri deti s detskou mozgovou obrnou (DMO) komunikujú normálne. Andrej má však porušené artikulačné svalstvo, a preto posunkuje. „Do školy prišiel so svojimi individuálnymi posunkami. S deťmi však komunikujeme viac-menej cez obrázky,“ informovala nás učiteľka Iveta Vrabcová. „Máme skúsenosti s deťmi, ktoré sú po detskej mozgovej obrne a používajú posunky, pretože sú nepočujúci. Väčšinou však nedokážu presne ukazovať jednotlivé posunky pre spasticitu. Majú problém aj s učením sa nových posunkov, preto majú nedostatočnú slovnú zásobu,“ opisuje omnoho väčšie problémy pri komunikácii s postihnutým dieťaťom I. Vrabcová.
JANA KOVALČÍKOVÁ

Ohluchnúť môžeme všetci
Približne 3 až 4 z 1 000 novonarodených detí sa narodí s poruchou sluchu rôzneho stupňa, ale môže sa objaviť aj kedykoľvek počas života. Mnoho ľudí získa poruchu sluchu až s postupujúcim vekom alebo je sprievodným znakom zdravotného postihnutia.

Ako nepočujúci hovorí
Nepočujúci majú svoj osobitý jazyk založený na reči rúk, tela a výraznej artikulácii. Nového člena ľahko prijmú do kolektívu, ak ovláda posunkovú reč. Pri komunikácii je veľmi potrebná slovná zásoba. Nepočujúci si ju rozširujú aj čítaním dennej tlače. S knihami vraj majú väčší problém, najmä tí starší. S oklieštenou slovnou zásobou síce vedia prečítať text, ale porozumieť už nie. „Abstraktné pojmy sa nepočujúcim ťažko vysvetľujú. Opisným spôsobom sa dajú niektoré vysvetliť, ale tiež potrebujú pestrejšiu slovnú zásobu,“ vysvetľuje A. Šrbáková. Všetci nepočujúci nepoužívajú rovnaké posunky. „Závisí to od toho, kedy človek stratil sluch. Je rozdiel, ak človek stratil sluch v predrečovom období alebo ak má vrodenú hluchotu,“ tvrdí tlmočníčka a sociálna pracovníčka Alena Štrbáková.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Vynašli sme sa aj v čase korony. 3D showroom očaril klientov.
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  4. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  5. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  6. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  7. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  8. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  9. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  10. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 32 009
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 30 106
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 13 164
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 220
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 9 546
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 7 637
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 560
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 749
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 443
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 848
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Skalici sme podľahli na domácom ľade.

„Štyri góly nám na víťazstvo musia stačiť. Treba byť dôslednejší vzadu, to je najväčší problém,“ zdôraznil po prehre so Skalicou martinský kapitán Michal Murček.

2 h
Hlavná odborníčka ministerstva zdravotníctva SR pre epidemiológiu Henrieta Hudečková.

Hudečková je hlavnou odborníčkou na epidemiológiu ministerstva zdravotníctva.

2 h
Ilustračná fotografia.

V meste vytvorili odberové miesta v ZŠ na Ul. Komenského.

5 h
Odberové miesta budú vytvorené aj v Gymnáziu Jozefa Lettricha.

Mesto Martin pre účely skríningového testovania na COVID-19 bude využívať aplikáciu Bookio, prostredníctvom ktorej sa rýchlo a ľahko prihlásite na miesto a čas, ktorý vám vyhovuje.

23 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragédiu vyšetruje polícia.

20. jan

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

19. jan

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

23 h

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

19. jan

Už ste čítali?