Článok pokračuje pod video reklamou
„Už pri príprave rozpočtu na rok 2009 sa objavili prvé náznaky krízy, takže pri jeho tvorbe sme zohľadňovali aj prognózy ministerstva financií. Vtedy sa ešte plánoval vyšší ekonomický rast, ktorý však bude pravdepodobne oveľa nižší. Napriek tomu sme rozpočet pripravovali z pesimistickejších odhadov a urobili sme dobre,“ povedal nám martinský primátor Andrej Hrnčiar.
Prehodnocovanie rozpočtu
Rozpočty sa aj tak asi budú musieť prehodnocovať. Napríklad preto, že sa od marca zvýši nezdaniteľné minimum z 19,2-násobku životného minima na 22,5 násobok, teda z 3 435 eur na 4 017 eur, prídu mestá a obce o nemalú časť príjmu. Čo sa týka Martina, výpadok by sa mohol vyšplhať až na 1 milión eur.
„Ťažko sa to teraz odhaduje. Môže to byť menej, ale môže to byť i viac. Uvidíme, čo nám budúcnosť prinesie. Každopádne, situáciu sledujeme, nechceme, aby nás niečo prekvapilo. Samozrejme, ak nám niektoré príjmy vypadnú, budeme musieť prehodnocovať aj niektoré investičné akcie alebo iné – menej dôležité výdavky. Investičných akcií máme naplánovaných viac, ale kríza nám môže urobiť škrt cez rozpočet. Ak by výpadok bol dramatickejší, tak najprv budeme šetriť v kultúre alebo v športe, ale rozhodne nie v sociálnej oblasti,“ vysvetlil Andrej Hrnčiar.
Odloží sa rekonštrukcia Vajanského námestia?
Prioritou mesta teda naďalej ostáva vybudovanie domova sociálnych služieb. Radnica má pripravenú architektonickú štúdiu a investičný zámer prestavby Vajanského námestia, ale kríza môže tento projekt odložiť.
„Nevylučujem to. Musíme byť realistickí a zodpovední. Nemôžeme si dovoliť neúmerne zaťažiť rozpočet mesta, rozšafnosť určite nie je namieste. Nevyhnutné je myslieť aj na budúcnosť. Nikto z nás nemá záujem nastražiť našim nasledovníkom nejaké časované bomby, ktoré by mohli vybuchovať neskôr,“ ubezpečoval Andrej Hrnčiar.
Martinská radnica nesleduje vývoj krízy pasívne. Vedenie mesta sa snaží rokovať aj s podnikateľmi a kľúčovými zamestnávateľmi. „Niektorí z nich majú záujem s nami prerokovať návrhy, ktoré by mohli pomôcť udržať zamestnanosť. Ak napríklad Turčianska vodárenská spoločnosť, v ktorej má mesto akcie, potrebuje pre svoje zámery zakúpiť novú technológiu, tak ju nemusí doviesť zo zahraničia, ak ju dokáže vyrobiť firma sídliaca v Martine v porovnateľnej kvalite. Aj takouto obchodnou politikou sa dá pomôcť. Rokovania však pokračujú aj so zahraničnými investormi a stále nie je vylúčené, že aj napriek kríze sa nám podarí vytvoriť nové pracovné príležitosti,“ povedal Andrej Hnčiar.
Nevyužité možnosti v cestovnom ruchu
Šéf martinskej radnice s nami hovoril aj o nevyhnutnosti diverzifikácie priemyslu.
„Nemali by sme sa už orientovať iba na jednu oblasť. Veľké možnosti, ktoré nie úplne dostatočne využívame, ponúka cestovný ruch. Pozitívne vnímam, že sa naštartovala výstavba lyžiarskeho strediska na Martinských holiach. Potrebujeme však rýchlejšie tempo a väčšiu ústretovosť, pretože výstavbe osemmiestnej kabínkovej lanovky zatiaľ bráni to, že sa martinskí urbárnici a majitelia pozemkov zatiaľ nedohodli s investorom. Do Martinských holí chce spoločnosť prevádzkujúca lyžiarske stredisko investovať 33 miliónov eur. Boli by sme sami proti sebe, keby sa takáto investícia zmarila,“ varoval Andrej Hrnčiar.
ROMAN KOPKA
