SUČANY. V tomto roku sa na štart postavilo 76 pretekárov, vrátane pretekárov z Česka a Poľska. Súťažilo sa v dvoch kategóriách.
Pretekárov z Turca bolo
len za náprstok
V kategórii A štartovali súťažiaci v rámci Slovenského pohára. Ich trať mala prevýšenie 1 740 metrov a pozostávala z piatich výstupov a piatich zjazdov. Pretekári z B kategórie, ktorá bola určená pre neregistrovaných rekreačných skialpinistov a juniorov, absolvovali dva výstupy a zjazdy na svahu s prevýšením 1 080 metrov.
„Ide o slovenský pohár, trate musia byť náročnejšie, nemôže to byť len prechádzka. Snažíme sa vychovať najlepších reprezentantov,“ zhodnotil náročnosť tratí hlavný rozhodca Miroslav Leitner. Okrem víťazov v spomínaných kategóriách usporiadatelia zo Skialp Sučany udelili aj ceny športovcom regiónu Turca. Titul najrýchlejší pretekár a pretekárka z B kategórie získali v tomto roku Petra Najšlová z Martina a Peter Kračmer z Turian.
Cenu za najmladšieho pretekára si tento rok odniesol dvanásťročný Jakub Malko z domáceho klubu Skialp Sučany.
Zlé počasie im
dvíha adrenalín
Pretekári aj samotní diváci považovali akciu za výborne pripravenú a zorganizovanú. Jedinou chybičkou krásy bolo počasie, ktoré je už tradične strašiakom podujatia. Peter Šperka, ktorý stál pri zrode týchto pretekov a nechýbal ani na jednom ročníku ako konzultant tratí, situáciu okomentoval takto: „Preteky majú len jednu smolu, nikdy nám nepraje počasie. To však neprekáža, lebo skialpinista sa raduje, keď má zhoršené podmienky.“
Preteky organizoval klub Skialp Sučany pod záštitou obce Sučany v spolupráci so slovenskou skialpinistickou asociáciou. Okrem Sučian bývajú aj v Českej republike, Poľsku a dve kolá vo Vysokých Tatrách.
Slovenský pohár v Sučanoch býva spojený s Memoriálom Jána Doboša, ktorý stál pri zrode skialpinizmu v tejto obci. Chcel pomôcť najmä mladým talentom a skvalitniť skialpinistické aktivity sučianskych turistov. Už v roku 2004 boli sučianske skialpinistické preteky zaradené do pretekov Slovenského pohára. Nanešťastie sa mu v ten istý rok jeho milované hory stali osudnými. ZUZANA KVAPILOVÁ
