Každý územný plán (ÚPN) je živou súčasťou rozvoja miest a obcí a je aktualizovaný vzhľadom na nové impulzy a v konečnom dôsledku na potreby občanov jeho širšej aglomerácie. Ak by sa akékoľvek mesto neustále odvolávalo len na ostatnú verziu svojho ÚPN, živo s ním nepracovalo, nastal by prob-
lém, ako vytvorí podmienky pre svoj ďalší rozvoj, výstavbu nového bývania, pracovné miesta či občiansku vybavenosť. Aj uznesenie č. 128 z roku 1999, o ktoré sa autorka článku opiera, prinieslo zmeny do toho času už existujúceho a platného ÚPN, ktorý ktosi pred pár rokmi schválil. Ak by sme sa teda pridŕžali logického kľúča, o ktorý sa autorka opierala, mohli by sme sa spýtať, či uznesenie z roku 1999 „sucho nepre-hliadlo“ niektoré časti predchádzajúcej verzie. Veríme však, že rovnako, ako to teraz robíme my, aj v tom čase odborný útvar vypracoval nové vízie v prvom rade odborne, citlivo a s ohľadom na ďalší udržateľný rozvoj nášho mesta.
Cintorín
Predložený dokument informatívnej správy ÚHA sa za-oberá možnosťou vytvárania pohrebísk aj na iných miestach v Martine. Snaží sa analyzovať pôvodný zámer a jeho dlhodobé dopady na vývoj mesta v rámci širšieho centra a jeho urbanizáciu vo výhľade na najbližšie roky. Mieru rozširovania mestského cintorína je potrebné posudzovať aj s vzhľadom na funkčné a priestorové väzby v území, reálne vnímať danosti a polohu lokalít a ich vhodnosť na polohovanie takých špe-cifických náplní, akými sú pohrebiská. Navyše, keď v meste disponujeme takýmito lokalitami aj v iných (okrajových) územiach.
Z príkladov iných sídel a aglomerácií u nás a hlavne v Európe a vo svete je zrejmá nevyhnutnosť nazerania na mesto s pohľadom do budúcnosti. Jeho cieľom je vytvárať v meste ďalšie plochy podporujúce, ba priam nabadajúce k rozvoju živého centra, nie umŕtvovať plochy cintorínmi. Samotná poloha predmetného územia a jeho bezprostredné pešie napojenie na existujúce centrum mesta ho predurčuje pre občiansku vybavenosť. Pôvodná myšlienka národnej akropoly (prepojenie od Národného cintorína cez Malú horu až k budove Matice slovenskej a Slovenskej národnej knižnice) je z pohľadu historických súvislostí, ale aj významu v rámci súčasných kultúrnych potrieb absolútne v poriadku a je prínosnou. Nie je však dôvod, aby bola spojovaná, resp. funkčne ukončená občianskym cintorínom v rozsahu, s akým sa dnes počíta v územnom pláne.
V súčasnosti by jedným z najkľúčovejších snažení mala byť eliminácia rozširovania centra len severojužným sme-rom a snaha sústrediť záujem aj na východnú a západnú líniu. Súčasný, výrazne pretiahnutý urbanistický tvar v parafráze mestské jadro ako jedna dlhá ulica – bez fungujúcich paralelných ulíc (rozumej vybavenosť – obchody a služby) má ne-úmerne k veľkosti nášho mesta skôr vidiecky charakter. Smer západný je svojím priemyselným charakterom už značne limitovaný, takže východná strana od centra sa javí ako jediná šanca.
S odvolaním sa na historický vývoj osídlení v rámci špecifikácie funkčných plôch cintoríny vždy predstavovali miesta ticha, boli vnímané ako pietne miesta s možnosťou prechodu do zelene a od-izolované od každodenného ruchu mesta. Už dnes je možné veľmi zreteľne vnímať nepríjemný fakt zaťaženia hlukom z priľahlých komunikácií, ktoré majú výhľadovo tendencie byť posilnené v rámci väzieb na pripravované projekty okolitej zástavby. V súčasnom rozmachu mesta je šanca prehodnotiť schválený zámer expanzie cintorína na východ a využiť možnosť urbánne posilniť a pozdvihnúť užšie centrum mesta a hľadať iné priestorové možnosti rozšírenia mestských pohrebísk.
Bilbao
Mesto súčasnosti potrebuje sústrediť – kumulovať funkcie v rámci centra, vytvárať priestor pre aktívnu formu každodenného života. Martin je bezpochyby miestom, ktoré pri zmysluplnom užívaní mestského priestoru z pohľadu územného plánovania, takéto predpoklady má. ÚPN je potrebné vnímať ako živý materiál, ktorý v prípade či už kultúrno-spoločenských alebo ekonomických príčin je možné meniť, dopĺňať, aktualizovať. Nie je pravda, že sa mesto snaží živelne a chaoticky organizovať akékoľvek územie. Zmena ÚPN so sebou nesie i zmenu jeho záväzných častí. Pripravovaný projekt obytnej štvrte je v plnom rozsahu v súlade s územnoplánovacou dokumentáciou mesta. Možno aj práve kvôli stagnácii za posledných niekoľko rokov v oblasti bytovej výstavby v Martine sa mesto snažilo tento projekt podporiť a vystupovať ústretovo. O to viac, keď obyvatelia našich sídlisk aktívne vystupujú proti ich zahusťovaniu a mesto potrebu výstavby nového bývania rieši s prihliadnutím na tento opodstatnený názor. V ďalšej časti článku sa autorka snaží len argumentovať spŕškou nepodložených a neodborných konštatovaní a mystifikácií, ktorých cieľom je zámer účelovo spochybniť a očierniť v očiach obyvateľov. Nemyslíme si, že je reálna obava o vytvorenie akéhosi „geta prisťahovalcov“ a rozhodne existuje viac urbanistických dôvodov pre bytovú výstavbu práve v tejto lokalite ako proti. Ide predsa o komerčné byty a nie dočasné sociálne alebo študentské ubytovanie.
Áno, buďme kultúrni, buďme však tiež zdravo sebavedomí, odvážni a otvorení súčasným, moderným tendenciám v plánovaní mesta. Vôľa presadzovať alebo aspoň nastoliť otázky snažiace sa vyvolať diskusiu a podporiť zdravý vývoj mesta predsa ne-znamená neodbornosť a ako autorka článku píše, snahu škodiť. Nie je škodením skôr akási „kultúrnosť“, ktorá si cestu do svetla reflektorov účelovo hľadá na úkor serióznych zámerov iných? Skúsme nazerať na veci s nadhľadom a buďme otvorení aj iným názorom. Takže, „stalo sa v Martine niečo iné ako
v iných mestách Slovenska a sveta?“ Akurát to, že sa dokážeme odpútať od prijatých (niekedy možno skostnatelých) pravidiel, nebojíme sa problémy pomenovať a nahlas o veciach slobodne rozprávať. Žijeme nakoniec v parlamentnej demokracii, prostredníctvom ktorej sa o probléme v konečnom dôsledku rozhodne tak alebo onak.
Na čo článok reaguje?
Pod titulkom: Kultúrni by sme mali byť aj svojimi rozhodnutiami sme v MY Turčianske noviny č. 5 uverejnili názor poslankyne mestského zastupiteľstva Kataríny Adamicovej. Venovala sa v ňom rozširovaniu cintorínskych plôch v Martine, pričom upozornila na starý zámer mesta rozširovať občiansky cintorín na Sklabinskej ulici smerom na východ, ktorý už nie je aktuálny, lebo, podľa nej, vedenie mesta (s väčšinovou podporou poslaneckého zboru) dalo prednosť budovaniu obytného súboru.
RÓBERT DÚBRAVEC
Riaditeľ Útvaru hlavného
architekta mesta Martin