17. mar 2009 o 0:00
Daniel Králik na Martin spomína s dojatím
Jánovi Králikovi, obuvníckemu majstrovi, a jeho manželke Kataríne, sa 29. marca 1919 v Pukanci narodil syn Daniel. Už v detstve sa jeho životná dráha nasmerovala k Tálii. Tá ho doviedla aj do Martina.
Dnes deväťdesiatročný Daniel Králik v Slovenskom komornom divadle dostal tretie angažmán. Prvé mal v SND v Bratislave, druhé v Nitre, v Martine pôsobil v rokoch 1945 – 1950. V Turci kulminovala jeho herecká kariéra v postave Podkolesina v Gogoľovej Ženbe (1946), v postave Jána Maleckého v Ženskom zákone (1946) či v postave lekára v Troch sestrách od Čechova (1947) alebo v postave Štefana v Kubovi od Jozefa Hollého a v ďalších úlohách. K mestu ho dodnes viažu citové putá. Čo kolega, to pán herec „Keď som prišiel do martinského divadla, riaditeľoval mu Ivan Turzo. Mojimi kolegami vtedy boli Ctibor Filčík, Eugen Medek, Viera Kusá, Hana Kováčiková a neskôr prišli aj Emil Horváth, Jozef Kroner, Elo Romančík, Frída Bachletová a iní. Bol to výkvet vtedajšieho herectva. V divadle pôsobili tiež skvelí režiséri - František Kudláč, Martin Holý a pohostinsky Drahoš Želenský. Rychlo som si obľúbil nielen členov hereckého súboru a režisérov, ale celý Martin, ktorý bol v tom čase ako jedna rodina,“ spomína Daniel Králik a pridáva, že priemysel tu ešte nebol, preto sa tu dobre posedávalo v krčmičkách s intelektuálmi. Známy bol najmä hotel Slovan. „V ňom sme najčastejšie sedávali a rozprávali sa. Až do jeho znárodnenia som v ňom aj býval. Po každej premiére sme tu mali o čom rozprávať. Na týchto debatách sa zúčastňovali aj divadelní kritici i vedeckí pracovníci Matice slovenskej: Ivan Kusý, Zoro Rampák, doktor Ján Boor, Karol Rosenbaum a ďalší. Prichádzali medzi nás aj lekári z nemocnice, výtvarníci...“ spomína. Osobitné priateľské vzťahy mal s Martinom Benkom. „Patril som medzi obdivovateľov jeho jedinečnej tvorby. Prijal moje pozvanie a počas letných divadelných prázdnin v roku 1950 maľoval v mojom rodnom Pukanci.“ Bol ako Samuel Adamčík V roku 1950 Daniela Králika preložili z milovaného Martina na Novú scénu SND, ktorá vznikla v roku 1947. No doteraz si rád spomína na časy svojej mladosti. „Martin bol najkrajším miestom môjho hereckého pôsobenia.“ Kvôli zdravotnému stavu prestúpil v roku 1956 do Detského divadla, neskoršieho Štátneho bábkového divadla v Bratislave, kde pôsobil až do odchodu do dôchodku v decembri 1979. S bábkovým divadlom, s jeho čiernym divadlom, precestoval temer celý svet. Účinkoval aj vo filme a v televíznych inscenáciách. Svoj kultivovaný hlasový prejav uplatnil najmä v postavách dobráckych a komických typov. Často už ako mladý herec stvárňoval staršie postavy, pričom predlohou mu bol jeho starý otec Michal Adamčík. Danielov starší treťostupňový bratranec, známy herec Samuel Adamčík, tiež vynikal v rolách starcov. Prežil pekný život V roku 1956 sa Daniel Králik oženil. Zobral si Oľgu Patikovú, s ktorou prežil bezdetné, ale veľmi šťastné manželstvo. Pani Oľga pôsobila v Slovkocerte i v Slovenskej filharmónii. Zabezpečovala zahraničné turné ich súborov. Zomrela pred tromi rokmi. Daniel sa s jej stratou doteraz nevyrovnal. Dnes mu život strpčuje podlomené zdravie. No v mladosti bol náruživým členom Sokola. S manželkou boli nadšencami dlhých túr do prírody a absolvovali veľa poznávacích zahraničných zájazdov. Priatelili sa s mnohými rodinami. Okrem Králikovcov to boli viaceré pukanské a martinské rodiny a tiež kolegovia, najmä Ctibor Filčík, Emil Horváth starší, s ktorým pôsobil už v Nitre, a Elo Romančík. Dnes žije v ústraní v jednom z Bratislavských domovov dôchodcov. Album fotografií z jeho hereckého života, ktorý sa stal jeho relikviou, mu pripomína časy zašlej slávy Autor: M. Pálka
Článok pokračuje pod video reklamou
Článok pokračuje pod video reklamou
