Písmo:A^-|A⁺00

Turčianska záhradka je pre mňa jedným z najkrajších kútov na svete. Neviem si predstaviť, že by som býval niekde inde. Ja a ani moja rodina. V súčasnosti však existuje v našom regióne jeden chotár, v ktorom by som rozhodne nechcel mať trvalý pobyt. Tým miestom je Šútovo. Pýtate sa prečo? Túto malebnú obec a jej obyvateľov postavil štát pred ťažké rozhodnutie. Pomazané hlavy sa rozhodli, že priamo stredom dediny postavia diaľnicu. Rezignovať, predať svoj pozemok a stiahnuť chvost? Alebo sa dať na boj s veternými mlynmi a pred celým Slovenskom vyzerať ako chamtivec, ktorý chce vyryžovať na tom, že diaľnica má viesť cez jeho parcelu? To sú otázky, ktoré teraz Šútovčanov trápia najviac. A len oni najlepšie vedia, aké je rozhodovanie ťažké a aké dôsledky môže priniesť pre obec, ich majetok či ich blízkych. Minulý týždeň som sa vybral do Šútova, pričom som si naivne myslel, že po mojej návšteve dokážem rozoznať tých, ktorí chcú byť zásadoví, od tých, ktorí nemajú na výber. Nech som bol akokoľvek empatický, do kože Šutovčanov som sa jednoducho nevedel vcítiť. Podpísať predajnú zmluvu a nestáť v ceste rozvoju Slovenska, alebo byť v dobrom slova zmysle egoista a myslieť na potomkov, ktorí raz budú chcieť v Šútove normálne žiť. Čím dlhšie som tam bol, tým sa mi všetko zdalo zložitejšie. Preto som sa pokúsil na celú vec pozrieť čisto pragmatickými očami chlapca z paneláku. Do Ružomberka cestujem takmer každý týždeň za študijnými povinnosťami, navyše aj môj otec pochádza z Liptova. Preto si dovolím tvrdiť, že nástrahy cestovania týmto smerom dôverne poznám. Určite by bolo super doma sadnúť do auta, vybehnúť na diaľnicu a za polhoďku, oveľa bezpečnejšie a rýchlejšie ako doteraz doraziť do cieľa. Ale mojou srdcovou záležitosťou je aj prechod Malou Fatrou, ktorý sa začína v Strečne, vedie cez Suchý, Malý a Veľký Kriváň a končí sa práve v Šútove. Aj keď som túto trasu prešiel mnohokrát, vždy si doslova labužnícky vychutnám jej záver, ktorý je spojený s príchodom do jednej z najrázovitejších dedín regiónu. Božský pokoj, nevídaná pohoda, nádherné prostredie korenené pohľadom na okolité kopce, lúky, čistý zurčiaci potok, ktorému vidno na dno, a... A o to všetko ma pripraví nejaká diaľnica. Vyzerá to tak, že je úplne jedno, ktorú z týchto dvoch možností, či rýchlosť alebo krásu, si vyberiem, vždy to bude tá nesprávna. Šútovo je opäť ukážkový príklad, keď si človek musí zvoliť menšie zlo. No zdá sa mi, že v poslednom čase sa takýmto spôsobom rozhodujem až príliš často.

Článok pokračuje pod video reklamou