Písmo:A^-|A⁺00

...a nahlas o veciach slobodne rozprávať. Žijeme nakoniec v parlamentnej demokracii..., uviedol na konci svojho príspevku riaditeľ Útvaru hlavného architekta mesta Martin Róbert Dúbravec a ja som sa potešila, že táto myšlienka je nám spoločná. Od pána riaditeľa som ale očakávala, že nielen mne, ale najmä občanom mesta Martin vysvetlí, ako je riešený projekt cintorínskych plôch v meste Martin, keďže rozširovanie mestského cintorína tak ako bolo schválené pred desiatimi či siedmimi rokmi, sa prehodnocuje (ergo neuskutoční?). Rozprava je v týchto veciach plodná len vtedy, keď existujú minimálne dva návrhy riešenia. Schválené sa nebude realizovať Jeden návrh, ktorý obhajujem, dokonca aj s potrebnými aktuálnymi úpravami, dávno existuje schválený všetkými určenými inštitúciami, vrátane mestského zastupiteľstva. Projekt je navyše zaradený do verejnoprospešných stavieb! V súčasnosti len nie je vôľa ho realizovať. O inom sme sa zatiaľ nedozvedeli. Preto porovnávať vhodnosť či nevhodnosť existujúceho projektu nie je možné. A to je problém, ktorý treba pomenovať a slobodne sa o ňom rozprávať. Z môjho pohľadu je nepodstatné, či je cintorín situovaný na okraji alebo v centre mesta. Poloha súčasného mestského cintorína je de facto na okraji mesta, lebo dve z jeho strán sú bez zástavby. Do centra by sa vlastne dostal až vybudovaním bytovej výstavby. Centrálna poloha cintorína by však nebola problémom. Takto sa dostali do centra mestské a iné cintoríny v mnohých veľkých mestách. Schválený a teraz prehliadaný návrh takisto nemôžeme vidieť ako umŕtvenú plochu. Okrem nových pohrebných miest počíta s veľkým podielom zelene, čím sa doplnia chýbajúce zelené (parkové) plochy v meste. Čo sa týka názoru o nevhodnosti ukončenia martinskej akropoly mestským cintorínom súvisiacim s Národným cintorínom - nevidím symbolickejšiu „koncovku“. Všetci, ktorí tam ležia a budú ležať, tvorili rôznym podielom kultúrnu, historickú, ľudskú kontinuitu našej spoločnosti. A tá, aj keď je v súčasnosti hedonistická, na svoje memento mori nesmie zabudnúť. Pre život society je to paradoxne nanajvýš ozdravujúce! Niekoľko viet o hluku Ako technický problém autor uvádza zaťaženie hlukom, ktoré pozostalí vnímajú pri pohrebných obradoch. Veď aj o to ide! Súčasný nereprezentatívny stánok určený posledným rozlúčkam je pre Martin vrcholne nedôstojný, a to zo všetkých hľadísk. Aj tento problém je dokonale riešený v plánovanom projekte. Nový dom smútku je plánovaný centrálne a v zóne, ktorá zabezpečí dôstojný priebeh rozlúčkového aktu. Myslel niekto na kultúrne tradície? Mesto Martin má v súčasnosti niekoľko pohrebísk. Napriek tomu je všeobecne známe, že väčšina pozostalých chce uložiť pozostatky svojich príbuzných práve na súčasný cintorín na Sklabinskej ulici. Dá sa predpokladať, že tak tomu bude aj v budúcnosti. Iba málokto z Martinčanov je ochotný pochovávať zosnulých na vzdialených lokalitách a do nevhodných hrobov. Pohrebom sa totiž spomienky na zosnulých nekončia. Návšteva hrobov, zapálenie sviečky, položenie kvetov a modlitba za zosnulého, táto naša kultúrna tradícia nie je výsadou iba tých, čo majú autá a môžu sa kdekoľvek a kedykoľvek doviezť. Starší, zdravotne postihnutí, osamelí Martinčania – a nie je ich málo – dajú prednosť bližšie situovanému pohrebisku, akým je náš spomínaný cintorín. Tak, ako je to hocikde inde v Bratislave, Prahe či povedzme vo Washingtone. A s tým schválený projekt ráta. Navyše demografické údaje hovoria jasnou rečou. Počet obyvateľov klesá (aj v Martine). Zvyšuje sa podiel starších a starých ľudí s vyššou morbitidou aj mortalitou. Preto okrem všetkého, čo v Martine nemáme a čo treba vybudovať pre túto početnú skupinu ľudí a pre ich rodiny, je okrem rôznych zariadení určených na opatrovanie a starostlivosť o seniorov bohužiaľ práve aj cintorín. A že je to problém pre Martinčanov aktuálny, svedčia aj početné podporné ohlasy, ktoré som dostala po uverejnení svojho pôvodného článku. Cintorín je len jeden, lokalít pre byty viac Byty pre majetnejších Martinčanov sú plánované na niekoľkých mestských lokalitách a umožnia ubytovanie niekoľkým tisícom ďalších občanov. Mestský cintorín je len jeden. Aj keď to možno znie pesimisticky, miest na tomto cintoríne bude potrebných čím ďalej, tým viac. Pri jeho nerozšírení možno očakávať tlak na prevádzkovateľov, prípadne nelegálne praktiky pri získavaní pohrebného miesta. Do ďalších detailov teraz nie je potrebné zachádzať. Ale tak ako v mojom prvom príspevku na tému mestský cintorín aj teraz som presvedčená, že pokračovať v jeho rozšírení je potrebné a správne. Nakoniec tak si to pred rokmi želali obyvatelia a naši voliči v referende o poradí dôležitosti investičných akcií v meste Martin. A ja na to pamätám.

Článok pokračuje pod video reklamou