Písmo:A^-|A⁺00

Po 18 rokoch manželstva prežívame s manželom krízu. Prestali sme sa rozprávať, prestal sa zaujímať o deti a častejšie vyhľadáva prítomnosť kamarátov. Chcem si udržať manžela i rodinu pokope, ale vždy, keď sa chcem o tom s ním porozprávať, odvrkne mi, že mu nič nie je a nemám ho otravovať. Začala som ho podozrievať aj z toho, že má milenku. Ale moje kamarátky mi povedali, že je to len ďalšia mužská puberta. Vraj ony si tým už tiež prešli. Ale ja chcem, aby to bolo ako predtým. Čo mám robiť? DANA, MARTIN Milá Danka, každé manželstvo prekonáva v svojom priebehu krízy, ktoré súvisia s jeho vývojom. Sú zákonité a pokiaľ sa nám ich podarí prekonať, má šancu prejsť do relatívne nekrízového času, ktorý ešte v minulosti trval asi dvadsať rokov od svadby. Vy opisujete krízu po 18 rokoch manželstva. Mrzí vás, že manžel sa prestal zaujímať o deti. Možno predpokladať, že vaše dospievajúce deti trávia viac času so svojimi vrstovníkmi, pri vlastných záujmoch, problémoch. Rodičia vtedy častokrát mylne nadobúdajú pocit, že ich už deti nepotrebujú, nevážia si ich, spochybňujú ich autoritu, a tak sa k nim nevedia priblížiť. Odcudzujú sa. Mnohí radšej hľadajú únik alebo vlastný priestor na sebarealizáciu. Váš muž vyhľadáva prítomnosť kamarátov, ktorí mu možno poskytujú pocit spolupatričnosti a rešpektu. Vás však trápia aj obavy z možnej milenky. Sú to trýznivé pocity. Každá žena rozpozná zmenu akéhokoľvek správania u manžela, ktorý zrazu zmení štýl obliekania, celkový imidž, schudne, schováva si alebo vypína mobil, zrazu má viac pracovných povinností... Tlačiť na pílu, žobroniť o prejavy nežností alebo otvorenejšiu komunikáciu, nemá význam. Na záchranu a oživenie vzťahu treba vždy dvoch. Zachovajte si vlastnú sebaúctu, venujte sa koníčkom, novým záujmom, vlastným potrebám, odloženým kedysi dávno v prospech zachovania dobra rodiny.

Článok pokračuje pod video reklamou