Celý svet sa radoval, keď sa do liečebného procesu zavádzali antibiotiká (ATB). Vďaka nim začali lekári zvládať dovtedy ťažko ovplyvniteľné infekčné choroby. No časom sa nad celou situáciou začali sťahovať zlovestné mraky.
Nie je tajomstvom, že ATB sa začali ľahkomyseľne používať aj na také choroby, ako sú zápaly dýchacích ciest, často bez teplôt alebo len so zvýšenou teplotou, inokedy pri teplotách, ktorým nevedel lekár prísť „na koreň“. Hlavné bolo, že zdravotný stav sa po nich upravil. Došlo to tak ďaleko, že mnohí pacienti s menšími ťažkosťami sa začali na lekárov sťažovať, ak dostali „len“ Acylpyrin, Paralen, Vicedrin. Boli nespokojní, že im lekár nepredpísal ATB.
Antibiotiká nie sú všeliek
Užívanie ATB je pohodlné, ale nie vždy je najjednoduchšia cesta najlepším riešením. Čas totiž ukázal, že mikroorganizmy časom získali odolnosť a že ATB sa stávajú stále menej účinnými. Príčinou bolo nielen ich časté užívanie, ale aj nedisciplinovanosť pacientov. Mnohí, akonáhle sa ich zdravotný stav začal zlepšovať, ATB vysadili alebo nedodržiavali návod na pravidelné dávkovanie. Ďalšou príčinou bolo používanie antibiotík v poľnohospodárstve a v potravinárstve, niekedy „len z prevencie“.
Farmaceutickému priemyslu sa úspešne darilo produkovať silnejšie a účinnejšie ATB, žiaľ, mnohé z nich prinášajú likvidáciu potrebných prirodzených baktérií v čreve, preťažovanie pečene a alergie, dokonca i útlm krvotvorby. Situácia sa stávala stále viac kritickou, takže niektoré štáty v EÚ (Francúzsko, Švédsko) prikročili k programom, ktoré dôsledne sledujú predpisovanie a užívanie ATB a citlivosť mikroorganizmov na ne. Je to finančne veľmi náročné, ale v týchto štátoch kleslo užívanie ATB až o 20 percent. A nielen to, ešte aj baktérie, na ktoré ATB už nezaberali, ale ktoré s nimi neprišli dlhšie do styku, začali byť opäť na ATB citlivé.
Ľudia sú zodpovednejší
U nás kulminovala liečba pomocou ATB v 90. rokoch minutého storočia, ale od roku 2000 došlo a stále dochádza k menej častému používaniu ATB vďaka osvete a zodpovednejšiemu prístupu ľudí k chorobám. Je známe, že choroby z prechladnutia - chrípka, zápaly priedušiek a teploty s nimi spojené - sa prevažne dajú úspešne liečiť jednoducho: pokojom na lôžku, potením, obkladmi.
Ako sa správne potiť
Potenie navodí napríklad čaj z kvetu bazy čiernej alebo z kvetu lipy, ktorý po ochladnutí na teplotu, keď sa dá piť, osladíme pravým včelím medom. Potenie znižuje horúčku o to viac, ak súčasne užijeme niektorý z osvedčených liekov (Acylpyrin, Superpyrin, Paralen).
Po vypotení chorého prezlečieme do suchého, obrátime prikrývku suchou stranou k chorému a teplotu odmeriame až po chvíli, aby nebola ovplyvnená potením.
Pri vysokej horúčke sa používa studený zábal celého tela. Plachtu namočenú do studenej vody dobre vyžmýkame, chorého s horúčkou do nej zabalíme, omotáme ho suchou dekou a necháme ho dobre prikrytého ležať v posteli. Zábal môžeme urobiť aj viackrát po sebe. Je to nepríjemné, ale účinné. U malých detí môžeme urobiť takýto zábal už keď sa teplota šplhá nahor.
U detí so zápalom priedušiek je účinný zábal hrudníka do plienky namočenej do moču, vyžmýkanej a priloženej na holý hrudník. Hovoríte: No fuj!? Je to však stará a účinná metóda, aj keď na naše súčasné pomery dosť nepochopiteľná až odpudivá. Lenže - funguje. A účel svätí prostriedky.
