Na margo apríla

Zdravíčko! Sviatky jari sú predo dvermi, a tak sa parádim ako zajac na Veľkú noc.
A čudujete sa? Moji predkovia žijú na Veľkonočných ostrovoch v Tichom oceáne a tam šibačom šibe celý rok. No a apríl ako taký je mesiacom našich vtákov, chcem povedať plesov, totiž lesov. Ach, pozdravujem vás, lesy, horory, z tej autoduše pozdravujem was ist das! Lesy nám zabezpečujú pozón, vlastne ozón a produkciu dreva, ktorého je nedostatok, k čomu nemalou mierou prispieva aj zle usmerňujúce slovenské príslovie Nenos drevo do lesa. No i tak hor' sa do hôr, na miesta, kde ešte ľudská ruka nepoložila nohu! Áno, človek sa vracia k prírode takým cvalom, že rúbe všetko, čo mu stojí v ceste. A pritom lesy nám poskytujú prázdne fľaše, plechovky, papiere a iné maskoty civilizácie. V lese si každý príde na svoje; niekto aj na cudzie. No ale kto sa bojí, nesmie v pracovnom čase do lesa.
Nedá mi, aby som sa v tomto bláznivom mesiaci úprimne nerozpomenul aj na svoj umelý vianočný stromček, ktorý v tichosti činžiakovej kočikárne slávi svoju zlatú svadbu, ale chutí ako prirodzený, lebo vďaka pravidelnej umelej výžive pomaly, ale isto rastie do krásy a šíri tak dobré meno i priezvisko plastických látok.
Povinnosť volá vola, ale les láka a ja osobne som až natoľko zotročený televízorom, že keď idem do lesa, beriem si papuče a diaľkový ovládač. Aby som si na úrovni uctil sviatok hôr, včera popoludní som v lone matky prírody rúbal hlava-ne-hlava drevo, ale stále sa mi zdalo, že mi niečo chýba. Až keď som sa vrátil do podnikovej chaty, uvidel som stáť sekeru v garáži...
Nikde nie sú také pekné chvíľky ako v lese – za každým stromom sedí jedna. Vau!
MILAN LECHAN