Mošovčanom zošikmeli oči

Okrem slovenčiny sa v rokoch 1953 až 1957 v mošovskej základnej škole vyučovala i kórejčina. Zarazilo vás to? Mošovčanov ani nie. Vtedy totiž medzi nimi žilo a učilo sa 109 kórejských detí, ktoré prišli doma vo vojne o rodičov i možnosť vzdelávať sa.

V rokoch 1950 až 1953 viedli medzi sebou dva kórejské štáty vojnu. Južnú časť podporovali Američania, severnú zas Sovietsky zväz a teda i Československo. Dodávali sme im zbrane, lieky, autá a keď deti stratili rodičov i možnosť vzdelávať sa, prišli k nám. Časť z niekoľko tisíc kórejských študentov umiestnila vláda do Mošoviec, kde im na pobyt vyčlenila novučičké stredisko ROH, teda terajšie priestory strednej poľnohospodárskej školy. Doposiaľ túto lokalitu domáci volajú Kórea.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prišli spievajúc Tancuj,
tancuj...
Mošovčania si príchod cudzincov nenechali ujsť. Správa o ich pobyte sa v dedine rozšírila a všetci ich očakávali s veľkou zvedavosťou. Na tento deň v roku 1953 si zreteľne pamätá ich konškoláčka Marcela Bodorovská (66), neskôr učiteľka na základnej škole. „Keď Kórejčania prišli, celé Mošovce boli hore nohami. Pozerali sme, ako v dvojstupe pochodujú hore dedinou, všetci boli rovnakí – nízki, s čiernymi vlasmi, rovnakými účesmi, hnedými teplákmi a bielymi baretkami. Spievali Tancuj, tancuj, vykrúcaj a my sme všetci na nich pozerali ako na zjavenie. Vedeli perfektne po slovensky, akurát že popevok tralalala, spievali traľaľaľa,“ preniesla sa do čias, keď mala desať rokov.

SkryťVypnúť reklamu

Slovenčinu ovládali
lepšie než my
Kórejskí študenti počas vojny vymeškali niekoľko ročníkov, preto hoci mali 13 až 18 rokov, nastúpili do 4. a 8. triedy vtedajšej osemročnej strednej, dnes základnej školy. Aby dohonili zameškané, do vyšších ročníkov postupovali už po pol roku. Tvorili štyri samostatné triedy a popri slovenských učiteľoch ich vyučoval aj ich pedagóg z Kórey. Ten ich učil osobitné predmety - rodný jazyk, ich dejiny a ústavu, ktoré mali namiesto ruštiny a hudobnej výchovy. Avšak povinne sa drvili i slovenčinu, ktorá im išla napodiv veľmi dobre.
„Neviem, kde sa učili po slovensky, ale ihneď sa s nami roz-právali naším jazykom. Dokonca ho ovládali i písomne. Diktáty písali lepšie než my, boli to vynikajúci a pilní žiaci, ktorých nám dávali učitelia za vzor,“ pochválila bývalých spolužiakov Marcela Bodorovská.

SkryťVypnúť reklamu

Ich prvé Vianoce
šli aj v kine
Mošovčania žasli nad mimoriadnou prispôsobivosťou nových malých šikmookých spoluobčanov. Ihneď sa zžili s prostredím, po dedine sa pohybovali ako doma, bez problémov prijali slovenské zvyklosti i kultúru. Prvé Vianoce im pomáhali spolužiaci z Mošoviec na internáte vyzdobiť si stromčeky. Ich nadšenie a zážitky zaznamenala televízia a táto reportáž išla dlhší čas namiesto dnešnej reklamy pred filmami v kine...
Radi chodili do hôr na lesné jahody a neopovrhli ani zemiakovými brigádami. „Mali z toho neuveriteľný zážitok. Kórejskí chlapci chytali na poli myši, hádzali si ich za tričká a nechali ich behať po bruchu. My sme pišťali, oni sa však smiali,“ pobavila sa nad príjemnou spomienkou bývalá učiteľka.




Všetkých oslovovali
mama
Noví študenti vraj boli tiež disciplinovaní. Chválili ich učitelia i vychovávatelia z internátu. Všetky ženy, ktoré si kórejské deti obľúbili, volali vraj mama. Zrejme v nich hľadali stratený domov. O tom však často nerozprávali, vojnu z nich cítiť nebolo. „Kamarátka mi spomínala, že prišla o rodičov, keď bola v škole. Ale inak boli Kórejčania suverénne veselí a normálni. A náš štát sa o ne tak staral, že im nič nechýbalo,“ zmienila sa Marcela Bodorovská. Okrem ubytovania, stravy, vzdelania a šatstva im štát zabezpečil aj športovú výbavu. Kórejčania vraj boli neobvykle britkí, rýchli, ohybní a šikovní. Dobre plávali, avšak zvláštnym spôsobom. „Mali pri tom jednu ruku hore ako by v nej držali zbraň. Možno tak boli naučení z vojny...“ zamyslela sa naša pamätníčka. Na lyžiach, ktoré po ich odchode ostali v škole, vyhrávali okresné kolá a vynikali i na ihrisku. Bude to znieť zvláštne, ale tieto malé útle chlápätká tvorili samostatné mužstvo C a hrali za Mošovce i futbal!

SkryťVypnúť reklamu

Ja som Čong Čong Gan,
budeme kamaráti
Malí Kórejčania netvorili uzavretú skupinu a nadväzovali priateľstvá s domácimi. Nebránili sa im, dokonca ich vyhľadávali. „Raz na futbale ku mne pristúpil jeden z chlapcov a spýtal sa ma, ako sa volám. Povedal: Ja som Čong Čong Gan, budeme kamaráti. A bolo,“ pobavene pokrčila plecami Marcela Bodorovská. Najlepšou kamarátkou jej však bola dievčina, ktorej meno si tiež pamätá iba foneticky – Čang Gum Dža. „Chodila k nám domov, nosila mi jahody z lesa a keď sa vracali do Kórey, darovala mi ručné práce z farebných bavlniek. Moja mama jej zas kúpila niečo praktické – pančuchy a hodinky a na pamiatku slovenské knihy s povesťami,“ zaspomínala si. S kamarátkou z ďalekej krajiny si ešte pár rokov písala. Zo Soulu jej posielala vylisované kvety. Posledné
správy od Kórejčanky prišli v 60. rokoch. „Písala mi, že chorľavie, že sa necíti dobre. Viac sa neo-
zvala. Ktovie, čo sa s ňou stalo...“ kladie si otázku.

Po rokoch sa vraj
do Mošoviec vrátili
O kórejských sirotách sa veľa rukolapných spomienok nezachovalo. Fotografie zo súkromných archívov sa postrácali pri zostavovaní monografie o Mošovciach a len máličko sa toho nachádza v archíve na Bystričke. Našli sme tu školskú kroniku, v ktorej sa sem-tam zmienky o kórejských žiakoch objavujú, a dve triedne knihy so zväzkom výkresov.
Kórejčania sa zachovali len v spomienkach vtedajších školákov, dnes 60- až 70-ročných dôchodcov. A tí si len matne spomínajú, že niekto z tejto ázijskej krajiny po rokoch Mošovce navštívil. Marí sa im, že to mohol byť kórejský učiteľ... A možno deti týchto školákov sedia v najvyšších kanceláriách automobilky Kia a snažia sa rozpamätať, o ktorej dedine im rodičia rozprávali, keď na vý-kresoch snívali, aké raz budú vyrábať autá...
Miroslava dírerová

Najčítanejšie na My Turiec

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 29 909
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 405
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 906
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 253
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 071
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 831
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 787
  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 075
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 434
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 883
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 449
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 365
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 261
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Turiec - aktuálne správy

Tomáš Pšenka.

Ani druhá hokejová liga nie je lacná záležitosť. Na pokrytie sezóny kluby míňajú šesťmiestne sumy.


Vpravo Anton Ulbricht, konateľ spoločnosti Tanawa, ktorá vyrába tatranskú minerálku.

V ďalšej časti seriálu Príbeh značky sme hovorili s konateľom spoločnosti Tanawa.


Prebudenie jari Vrícko

Aj do malej podhorskej dedinky zavítala jar.


(vm)
Oravský hrad.

Na svoje si prídu všetky vekové skupiny.


  1. Miroslav Lukáč: Milý Peťko! Nechcel by som ťa ani za suseda, ani za stojan na bicykel.
  2. Ľuboslav Farkaš: Veľkonočné priane
  3. Ivan Mlynár: Šedá kôra chodiacej kópie Mariana Kotlebu, Tomáša Tarabu, vyprodukovala ďalšie verbálne fekálie.
  4. Jozef Ďanovský: Medžugorie na Veľkú noc
  5. Martin Borecky: Rakovina
  6. Vladimír Krátky: Nebude zo psa slanina - ani zo Slovenska baranina .
  7. Lucia Nicholsonová: List ministrovi Tarabovi, ktorý chce znásilniť Ústavu
  8. Michal Drotován: Peter Pellegrini ako zástupca bežného občana? Naozaj?
  1. Ivan Čáni: Korčok vybuchol – Pellegrini ho zožral zaživa. 46 075
  2. Ivan Mlynár: Fašistický sajrajt Tomáš Taraba, je už zamotanejší, ako nová telenovela. 13 646
  3. Peter Bolebruch: Každa rodina bola podvedená o 80 tisíc v priemere. Ako podviedli vidiek a ožobráčili ľudí o role a pozemky? Kto je pozemková mafia? 13 434
  4. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat 9 883
  5. Janka Bittó Cigániková: Drucker to vyhlásil 1. februára, Dolinková to stále zdržiava. Stáť nás to môže zdravie a životy 8 449
  6. Michael Achberger: Vitamínový prevrat, o ktorom lekári mlčia: Ako lipozomálne vitamíny menia pravidlá! 8 365
  7. Miroslav Galovič: Nezalepený dopis víťazovi prezidentských volieb 8 261
  8. Ján Šeďo: Malý cár : "Uvedomme si, že máme 2 atómové elektrárne". Vážne ? 6 432
  1. Pavol Koprda: Demografia a voľby - čo sa zmenilo od roku 1999
  2. Jiří Ščobák: Ivan Korčok aktuálně zvítězil ve facebookové diskusi nad Petrem Pellegrinim!
  3. Jiří Ščobák: Velikonoce jsou výborné na podporu Korčoka na sociálních sítích! Pojďme do toho! ❤
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 76. - Arkdída - Vilkitský a Ušakov, ktorí sa zaslúžili o posledné arktické objavy
  5. Yevhen Hessen: Teroristický útok v Moskve a mobilizácia 300 000 Rusov
  6. Post Bellum SK: Prvé transporty smrti boli plné mladých dievčat
  7. Monika Nagyova: Synom, ktorí svoje matky nešibú
  8. Yevhen Hessen: Postup pri zdaňovaní príjmov pre odídencov z Ukrajiny

Už ste čítali?