Nezamestnaní sa nevzdávajú, nové živobytie si hľadajú

Peter po štúdiách vystriedal viacero zamestnaní. Po škole nastúpil do strojární, po troch rokoch prestúpil do žilinskej automobilky Kia. Pracoval však na určitý čas, preto závod opustil po roku medzi prvými. Na úrade práce sa „ohrial“ iba týždeň, pretože sa tu dostal k inzerátu od Vieny International. Prijali ho, no po dvoch mesiacoch znovu prepustili, a tak si celú procedúru prihlasovania zopakoval ešte raz.
S tromi eurami vo vrecku
Nové zamestnanie si zatiaľ nestihol nájsť, pretože výpoveď dostal do ruky deň predtým, ako sa vybral na úrad práce. Rodinu si zatiaľ nezaložil, ale osamostatnil sa od rodičov a potrebuje platiť svoj byt. „Nevyzerá to ružovo. Dnes som vyplatil nájomné, z výplaty mi ostali tri eurá,“ pokrčil plecami. Jeho priateľka síce prácu zatiaľ má, no aj ona prichádza domov s jóbovými zvesťami o prepúšťaní. Peter sa obáva, že na Slovensku už dlhodobú prácu nenájde, preto rozmýšľa odísť do zahraničia.
Ľubo Jurečka (53) stratil prácu po siedmich rokoch v strojárskej firme v Přerove. Medzi asi 400 zamestnancami sa dlho šíril strach, že prídu o prácu, ale nikto netušil, kedy sa tak stane. „Pôvodný majiteľ sa firmy zbavil ešte minulý rok a noví majitelia odrazu nevedeli, čo si počať, tak nás radšej poprepúšťali,“ vysvetlil Martinčan, ktorý má pocit, že jeho bývalá firma ide tak dolu vodou, že ju možno aj zatvoria.
Prácu bude hľadať aktívne
O „vyhadzove“ sa dozvedel na poslednú chvíľu, teraz so sklonenou hlavou prišiel na úrad práce. Nezamestnaný bol len raz v živote – v roku 2001, aj to iba chvíľu. Nevie si predstaviť, že by mal ostať bez peňazí. „S partnerkou vychovávame dve stredoškoláčky, peniaze budeme potrebovať. Ona je síce zamestnaná, ale z jedného platu sa žiť nedá,“ pokrútil hlavou čerstvý nezamestnaný. „Uvidím, čo mi ponúknu tu na úrade práce, ale určite si budem hľadať aktívne prácu aj sám. Škoda, že som sa nedozvedel o prepustení skôr, možno by som si už nejakú aj našiel,“ povzdychol si Ľubo Jurečka.
MIROSLAVA DÍREROVÁ