Článok pokračuje pod video reklamou
MARTIN. Násilník, ktorý bol pravdepodobne pod vplyvom alkoholu a možno aj drog spôsobil obeti bodaním a rezaním 73 rán do chrbta, krku, tváre, hrudníka a záhlavia. Bezprostrednou príčinou smrti bolo rozsiahle poranenie pľúc, následné vykrvácanie do dutiny hrudnej a traumatický šok. Násilník sa k svojmu činu zatiaľ nepriznal. Či bol údajný vrah so zavraždeným mladým mužom kamarát, nám nevedel potvrdiť ani otec obete. Ten si netrúfa odhadnúť ani motív vraždy, ktorým by údajne mohlo byť 100 eur.
Krutá hra osudu
To, že sa osud vie s ľuďmi poriadne zahrať, už otcovi obete nikto vysvetľovať nemusí. „Syna mi zavraždili minulú sobotu. Dcéra mala v pondelok tridsaťtri rokov o deň neskôr sa dožila moja mama okrúhlej osemdesiatky. Malo to byť pre nás šťastné obdobie, ale všetko nakoniec do-
padlo úplne opačne,“ nenachádza slová smutný rodič.
Potom s bolesťou v hlase začína spomínať na osudnú sobotu. „Jožinovi prišla na účet výplata a doobeda si bol vybrať peniaze. Keďže nám prispieva na domácnosť, podstatnú časť sumy doniesol domov a približne 100 eur si mohol nechať pri sebe. Bol živnostník a tak si odišiel okolo pol jednej ešte niečo vybaviť na Podháj. Tvrdil, že sa vráti najneskôr o tretej a pôjde so svojím dvojročným synčekom na prechádzku. Zvykol si stáť za slovom a tak nám bolo čudné, že sa nevrátil. Približne o ôsmej večer u nás zazvonila polícia a po krátkej debate nám bolo jasné, že Jožka už živého neuvidíme,“ neveriacky krúti hlavou otec.
Násilníka nepozná
Najhoršie boli pre celú rodinu prvé dva dni po vražde. „Polícia nám síce potvrdila, že podozrivého zadržala po niekoľkých hodinách, no ďalšie podrobnosti tajila, keďže údajný vrah sa nepriznal. Išli sme s manželkou aj do banky, či Jožko v osudnú sobotu neurobil ešte ďalší výber z účtu. Nešlo mi totiž do hlavy, že niekto môže zavraždiť človeka pre 100 eur. Na tieto informácie však v tom čase už polícia uvalila embargo a nič nové sme sa nedozvedeli. Či sa môj syn s násilníkom poznal, neviem povedať. Boli z jedného sídliska a tak sa minimálne z videnia poznať mohli. No, že boli kamaráti, to by som netvrdil. Ja toho chalana tiež nepoznám, keby okolo mňa prešiel na ulici, nevedel by som, kto to je,“ tvrdí hlava rodiny.
Zmenil pohľad na svet
Okolo smrti mladého Martinčana vzniklo už veľa fám a mnoho „zaručených“ verzií. „Zväčša sú najmúdrejší tí, ktorí vedia najmenej. Senzačné správy sa vždy šíria rýchlosťou blesku a ľudia si ani neuvedomujú, ako nám rozchyrovaním rôznych nezmyslov ubližujú. Aj ja som doteraz bral informácie o tragédiách druhých ako súčasť života. Človek si povie, že je to smutné, a ide ďalej. Keď vás to však zasiah-
ne osobne, všetko má zrazu iný rozmer. Jediným faktom je to, že čas smrti môjho syna stanovil lekár na 17.08 h. Všetko ostatné sú len dohady. Môj syn určite nebol zlý človek. Keby ste videli to množstvo ľudí na pohrebe, tak by ste so mnou museli súhlasiť. Všetkým ďakujeme, že sa prišli s Jožkom rozlúčiť a nám aspoň trošku zmiernili žiaľ. V týchto dňoch nás s manželkou najviac drží nad vodou nevesta a malý Jurko. Neviem ani opísať, ako sa cítim, keď dvojročný vnúčik zbadá synovu fotku, pohladká ju a povie: „Tati haji,“ neskrýva dojatie ťažko skúšaný muž.
Na záver ešte nezabudne dodať. „Názory na prácu polície sa rôznia. Ja si po osobnej skúsenosti myslím, že chlapi v uniformách si svoju prácu vykonávajú dobre. V dnešnej dobe, keď sa ľudia zabíjajú pre pár korún, nie je jednoduché byť policajtom,“ končí rozprávanie rodič, ktorý sa na svet už pozerá inými očami.
Nevídaná brutalita
Brutalita, s akou napadol násilník svoju obeť, nemá v našich končinách obdobu. Pred pár rokmi zaútočil v Dolných Vestenicich na svojho rovesníka dvadsaťštyriročný Tomáš. Na tele, predovšetkým v oblastí hrudníka, mu spôsobil 24 bodných rán. V Krompachoch zas tridsaťsedemročný muž napadol svoju o rok staršiu družku, pričom lekári na jej hrudníku, bruchu a končatinách našli po útoku 39 bodných rán. Spomínané osoby brutálne útoky akoby zázrakom prežili. Mladý Martinčan toľko šťastia nemal, možno aj preto, že jeho telo zasypal útočník až 73 bodnutiami. Aj psychiatričku Eriku Fedákovú brutalita, s akou bol útok vykonaný, zarazila. „Takýto človek nemôže byť psychicky v poriadku. Ak v tom boli aj drogy, ľahko sa mohol premeniť na vraždiace monštrum. Keď je človek pod vplyvom omamných látok a po-
chytí ho amok, už ho nič nezastaví. Skončí až vtedy, keď z neho všetko vyprchá,“ hovorí odborníčka, ktorá vedie aj protidrogovú ambulanciu. (rb)
