Ako hodnotíte výsledky druhého kola volieb prezidenta?
- Výsledok zásadné prekvapenie nepriniesol, prakticky po-tvrdil aj naše výskumy z konca februára. Prekvapením však bola vyššia volebná účasť. Podľa všetkého volebná kampaň pred druhým kolom predsa len dokázala upútať väčšiu pozornosť voličov. Vo verejnosti sa vytvoril dojem, že súboj bude oveľa vyrovnanejší, čo mobilizovalo priaznivcov obidvoch kandidátov. Ľudia chceli do tohto súboja zasiahnuť, považovali ho za dôležitý, a preto prišli voliť vo väčšom počte, ako sa pôvodne očakávalo.
Voľby vyhral Ivan Gašparovič. Prečo mu voliči dali prednosť pred Ivetou Radičovou?
- Treba povedať, že to neboli len voľby o osobnostiach. Bol to aj súboj politických blokov. Ivan Gašparovič však podľa môjho názoru nevyhral len preto, že mal za sebou podporu dvoch najsilnejších koaličných politických strán, hoci tá bola tiež dôležitá, ale aj preto, že si od začiatku dokázal vytvoriť slušný náskok. Už v roku 2007 mal najlepšie vyhliadky na znovuzvolenie. Náskok si vy-tvoril vďaka spôsobu, akým prezidentský úrad vykonával. Na rozdiel od svojich predchodcov, ktorí viac využívali svoje kompetencie a vstupovali do exekutívnych procesov, Ivan Gašparovič zvolil umiernenejší spôsob narábania so svojimi právomocami. Nepúšťal sa do politických konfliktov, bol oveľa pasívnejší a zmierlivejší. Zdá sa, že tento výklad prezidentskej funkcie väčšine voličov viac vyhovuje, ako spôsob byť všade a pri všetkom. Dá sa očakávať, že ani vo svojom druhom volebnom období sa spôsob prezidentovania Ivana Gašparoviča nezmení.
Opozičná kandidátka si na svoje konto pripísala takmer milión hlasov. Ako môže tento kapitál využiť, zvlášť v situácii, keď Mikuláš Dzurinda ohlásil záujem uchádzať sa o pozíciu volebného lídra SDKÚ?
- Veľa bude závisieť od jej ambícií, ale aj postoja materskej strany. Po takomto výsledku by bolo celkom normálne, že strana, ktorá ju nominovala za kandidátku na prezidenta, by jej minimálne ponúkla pozíciu volebnej líderky, hoci bežným riešením by bolo aj to, že by sa postavila na čelo strany. Na Slovensku to však býva inak. Politické strany u nás akoby nemali charakter politických subjektov, ale charakter „eseročiek“, v ktorých dvaja – traja majitelia rozhodujú o všetkom. Niet sa potom čo čudovať, že si svoje pozície bránia bez ohľadu na to, aké sú názory voličov. Mikuláš Dzurinda sa teraz postavil proti názoru veľkej časti ľudí a riskuje, že po parlamentných voľbách bude mať SDKÚ-DS obmedzený, alebo takmer žiadny vplyv.
(KP)
