Čo si treba všimnúť

Veľkotašky našej nátury
Ľudová ekonomika je ako štátny rozpočet. Mám len-len, ale navýšim. Nadávame, že sa peňaženka vzpiera, že nemieni prijať konsenzus. Nuž čo, nie je ani koaličná, ani opozičná. Je to peňaženka. Ale... Len čo otvoria nový obchodný reťazec, každý, aj tí, čo horekujú a božekujú, naraz sa cítia nesmierne bohatí. Sú ochotní prebdieť noc pred marketom, len aby nebodaj nepremeškali otvárací ceremoniál. Pretože podľa agentúry JPP je tento zaručene najlacnejší a treba to využiť.
A potom to začne – nákup pripomínajúci rely – kto skôr, ako najviac. Stačí sa pozrieť do nákupných vozíkov. Zbytočnosti od výmyslu sveta a v niekoľkonásobkoch jeden, dva druhy. Aby sa nepovedalo. Kúpa potvrdzujúca pravidlo: „Dnes hojno, zajtra.....“ Čo na to pudelár? Povolí! Ušetrí sa niekde inde. Podstatné je, že nakupujúci je spokojný a ruky má od ťarchy veľkotašiek vyťahané ako opica.
Darmo je. Nákup je nákup a čo je doma, to sa počíta. Že sa mnohokrát kontajnery menia na predajný regál nepoužitých a pokazených jedál, to už je o niečom inom.
Nakupujte! Bezohľadne, bez škrupulí a zábran. Oplatí sa. Lacno sa oplatí. Možno ešte lacnejšie. Hlavne, že si, kríza-nekríza, obchodníci mädlia nad našou slovenskou náturou ruky...
IVAN STUCHLÍK
Ak niet koša, odpad putuje na zem
V Turčianskych novinách číslo 12 ma zaujal článoček Primátor upratoval Košúty. Roztopená zima ukázala pravú tvár sídliska. Namiesto jarných kvetov ho zdobí odpad, pod balkónmi si nachádzajú cintorín tisícky cigaretových ohorkov, ktoré tam bez zaváhania hádžu balkónoví fajčiari. Spomínaná sobota a s ňou spojená snaha o zušľachtenie životného prostredia nejedného Košútčana veľmi potešila.
Nedávno som sa vybrala na prechádzku, pri ktorej som použila chodník spájajúci dve sídliská zhodného názvu, rozlišované len poradovým číslom. Je to chodník cez pole, ktorý spája chvost Martina (ja tak nazývam KošútyII) „so svetom“. Táto cestička nosí na svojom chrbte školákov idúcich do škôl, ľudí, ktorí uprednostnia chôdzu pred autami na presun do práce, mesta a podobne. Okolie chodníka mi navodilo pocit, že som na prechádzke skládkou odpadu. Je zbytočné vymenovávať, čo všetko lemuje okraje chodníka. Viem, že neporiadok sa neurobil sám. Ale pýtam sa: Prečo chodník nemá ani jednu odpadovú nádobu, prečo decká odhadzujú cestou do školy, zo školy obaly zo sladkostí, nápojov len tak na zem? Žiaľ, ani dospelí sa nedajú zahanbiť. Pýtam sa - nie je tomu tak aj preto, že tie odpadky nemajú kde vyhodiť? Bola by som rada, keby to niekto napravil. Na druhej strane sa však okamžite vynára aj ďalší martinský problém - odpadové nádoby potom treba aj vysýpať, pretože len udržiavané môžu svoj účel plniť.
JANA DRATVOVÁ