Hlavne veľa odbornej literatúry. Okrem toho mi zostane trocha času - najmä v noci, keď „spánok niekde uletí“, aj na čítanie beletrie. Nie som čitateľ, ktorý by si cielene vyberal tituly, a nie som ani systematický čitateľ najnovších bestsellerov. Knižky si vyberám náhodne zo svojej malej domácej knižnice. Sú to tituly, ktoré som nemal čas prečítať v mladosti, alebo tie, ktoré ma pri prvom čítaní výrazne ovplyvnili. Počas minuloročných vianočných voľných dní som sa vrátil ku knižke Dietera Breuersa: Na hradech, v klášterech, v podhradí (Stredovek, ako ho nepoznáme). Knižka je napísaná veľmi pútavo, našiel som v nej veľa zábavy, ale aj poučenia. Takto nejako si predstavujem učebnicu dejepisu, venovanú stredoveku. Potom som siahol k už dávnejšie prečítanej knižke od Josepha Hellera Hlava XXII. Tí, čo túto knižku poznajú, mi možno dajú za pravdu, že Havlove „absurdné“ divadelné hry sú proti absurditám písaným v tejto knižke len slabým odvarom. Vrátil som sa tiež ku publikáciám Kniha o škótskej whisky a Všetko o čínskej kuchyni. Mám rád produkty jedného aj druhého výrobného procesu a chcem preto vedieť o nich čo najviac. Teraz sa znova ponáram do zaujímavých bibliografických rozhovorov Petra Holku s Vladimírom Mináčom V košeli zo žihľavy. Čítam ich znova s odstupom 15 rokov a je to pre mňa opäť zážitok.
(ECH)